nemáš zač :)
len malá poznámka k snom - tie ako motív tvorby podľa mňa nikdy nebudú klišé ;) veď sú to predsa sny, predstavy.. fantázia.. nekonečno :) alebo?

a vidím, že sršíš samými dobrými nápadmi a plánmi, tak ti držím palce ;))

priznávam, že som dlho bola mimo dianie, nielen čo sa týka psancov a literu, ale tak všeobecne, mala som dosť ťažké osobné obdobie doma.. ale som späť, dúfam, že nastálo :) a Snílci sú naozaj veľkolepé dielo, úplne súhlasím s vml, naozaj by bola škoda nedopísať ho.. ;)) a je skvelé že máš aj nové projekty, čo je to za animovaný film?

neviem, či sa ešte vrátiš k dopísaniu tohto príbehu, ale bola by naozaj škoda ho nedokončiť.. mrzí ma, naozaj, že som sa k pokračovaniam nedostala skôr.. no ak som sa za ten čas aj stretla s nejakým dobrým príbehom, nič ma neoslovilo tak, ako Snílci.. veľakrát už som chválila tvoju fantáziu, a pochválim ju ešte raz, lebo si to naozaj zaslúži :))

priznávam, že v poslednej dobe som tak trochu prestala čítať a písať, ale pokračovanie Snílkov by bol hriech neprečítať... aj po veľmi dlhej dobe však na mňa tvoj príbeh pôsobí tak ako predtým, pohlcuje ma úplne, norím sa do tvojej fantázie dravo a ako sup hltám každé jedno slovko... :))

líbí se mi v tom ta spontánnost :) přímost, prostě si řekla, co si chtěla a ještě si to i seskládala do veršů... dobrá, líbí se mi :)

Vďaka za ďalšiu časť, už som sa nemohla dočkať ;)
Super, vlastne to sa už asi opakujem, čo? Ale keď mne sa to tak páči... Všetky tie náhle obraty, tá tajomnosť a dynamika deja.. No napínaš, napínaš ! A ešte k tomu si ma nechal vo vytržení - čo sa stane ďalej??
Píš, píš, píš, prosííím !!!

úprimne, neviem čo povedať... toľko krásnych myšlienok, obrazov, predstáv... áno, možno ako píše Azure, je tam toho veľa ale mňa práve to na tom tak fascinuje. dáva a predsa to nedáva zmysel, vyvolá to pocit a zamyslenie a neviem... cítim sa ako ten list ;)
proste vieš skladať slovko k slovu naozaj majstrovsky !

Nežná, jednoduchá básnička :) Páči sa mi.

krutý... ale zajímavý a skrývající kus drsné reality...

až mě mrazilo na zádech, jak jsem to četla... poutavý opis, hluboké myšlenky... a ten konec, poslední odstavec... můžu jen souhlasit, že je to vynikající, čtivé...

a pokud jde o ten obsah, sama znám pár takových lidí. a vím, jak těžké pro ně je řídit se radou: buď sám sebou. potřebují vědět, že u nich někdo stojí, že nejsou sami. i když nevěří, že by je někdy někdo miloval. a všichni a taky proto podle mě chodí tolik lidí v maskách, se hafo bojí, děsí se samoty, jen to nechtějí připustit... a tak ze sebe dělají hrubých, tvrdých, krutých i když, jak píšeš i tady, se pod tím vším skrývá jejich křehkost...

ale že život je (někdy a když už tak pořádná) kurva, s tím mohu jen souhlasit ... :)

dobrá báseň, opravdu se ti povedla... a trochu mi připomíná sebe... taky chci žít trochu jinak... náročná moc? naivní...
no prostě skvělá báseň :)

jednoduše krásné... i ten obrázek k tomu... přemýšlivé :) líbí

zajímavé :)

Znám pocity, o kterých píšeš, myslím, že takové zklamání a bolest si za svůj život jednou prožije každý. Ale nemělo by nás to donutit pochybovat o lásce. To, že nás někdy bolí, že nás zradí je jenom důkazem, že tady je. Je jako slunce - někdy příjemně hřeje, bez něj by se všechno proměnilo v led... Ale umí i pálit a ničit. Nevím, já v lásku pořád věřím a myslím, že i když možná ne každý je pro ni stvořený, zažít ji, ale tu pravou, byť i jen na krátký čas, mu dáno bylo.

Jinak mě zaujal ten konec, od toho citátu. A jestli to je miniatura? Ale jo, taková miniatura pocitů. Škoda, že tolik smutných...

Och, ďakujem :))
Honzova časť sa mi veľmi páči, nová postava (sesternica), nové miesto... Adrenalín stúpa, idú zachrániť Janu... Ženieš to správne napätým smerom, dej sa rozvíja, a zároveň je stále v akejsi rovine tajomna :) No proste som nadšená!

ani nemám slov... super! ľahko sa to číta, má to dynamiku, cítim sa akoby som tam bola, tak skvelo si to celé prepracoval... nádhera! už sa teším na pokračovanie ! :)

hmm začiatok s tým stromom mi silne pripomenul Holdstocka a jeho Lavondyss... chválim ťa za to krásne spracovanie, krásny dynamický opis (milujem opisy :)) )... a tiež za zvrat s Janou - som fakt zvedavá, kde je a ako sa tam dostala a čo bude ďalej... inak ešte chválim za fakt, že je to už jubilejná 2Otka a stále je to pútavé a čím ďalej tým zaujímavejšie :))

nooo najskôr sa ospravedlňujem za oneskorené čítanie... (matury, prijímačky na VŠ, zápis, osobné problémy a pod.)... ale pokračovanie Snílkov som si nemohla nechať ujsť takže nakoniec som sa predsa k čítaniu dostala...

a dobre som urobila :) najviac ma upútala časť o deťoch a potom je krásne prepracovaný aji celý zvyšok...

a či už sa tvoje dielko na niečo podobá alebo nie, mi je v tejto chvíli jedno, lebo celá napätá idem čítať ďalej... podľa mňa si originálny a skvelý :))

Doslova som to zhltla :) Až mi behal mráz po chrbte pri tých tieňoch v Janinej izbe - akoby som tam bola a videla to na vlastné oči ;) Super! Len som zvedavá, kto je ten Kair a ten chlapec na fotke?? Vidím, že pár prekvapení ešte v rukáve máš... ;)

Poviedku som si prečítala, skvelá ;) Ale Snílci sú proste Snílci ! (Ja mám totiž veľmi v obľube dej, napätie a opisy - a na to je poviedka trochu krátka... Ale inak si aj tie rada prečítam, hlavne keď sú také podarené ako táto tvoja...;) )

Pochopiteľné to zatiaľ je, teda najviac to bude pri konci, keď konečne rozlúskneš zápletku ;) Občas ma tie obrazy-draci, oheň, palác-odtŕhajú od tej "reálnej" línie, teda od dvojice Tom Simona ako takej... Ale potom to vždy tak zvrtneš, že si spomeniem a je to ok :)
No proste sa teším na pokračovanie :)