Miroslav K.

Miroslav K. išiel dnes do obchodu, kde si chcel kúpiť tuniakovú nátierku a rožky.
Obliekol si zimný kožuch a už aj sa pobral dolu schodiskom, aby vykročil von proti všetkým živlom.
Prešiel okolo svojho bydliska a smeroval k cestičke cez potok, ktorá ho povedie priamo k obchodnému reťazcu, ktorý má v obľube.
Pri vstupe do obchodu sa obzrel po ľuďoch, ktorý vkladali vratné fľaše do automatu - vyzerali normálne.
V obchode išiel úplne do zadu, kde sídlia rožky. Väčšina ľudí chodí do obchodu za chlebom každodenným a keď je pečivo na konci obchodu, zvyšuje
sa šanca, že si ľudia po ceste kúpia aj niečo extra.
Trpezlivo počkal, kým si pán pred ním odtrhne sáčik, potom si ho odtrhol tiež a hneď si doň vložil 10 rožkov.
Robil to všetko holými rukami, veď aj tak sa dotkol iba tých rožkov, ktoré si vzal.
Potom smeroval opodiaľ do chladeného odvetvia obchodu, kde sídlila tuniaková nátierka.
Tuniaková nátierka mala na obale pekným písmom znázornené, že obsahuje omega-3 mastné kyseliny. To Miroslava veľmi upokojilo.
So všetkými položkami pokope, pobral sa Miroslav k bezkontaktným pokladniam.
Veľmi rýchlo obehol všetkých ľudí, ktorí mu stáli v ceste a potenciálne by ho obrali o prvenstvo pri pokladaniach.
Niežeby mu vadilo čakanie na voľnú pokladňu, on len rád rýchlo chodí.

Podišiel k voľnej pokladni a začal s nákupnou procedúrou, ktorú tak dobre poznal.
Zbožie stálo euro päťdesiat. Do automatu vhodil 2-eurovku, potom schmatol výdavok a šiel von z obchodu.
Ďalšia úspešne zadovážená obživa pre dnešok. Miroslav K. - jemu je sveta žiť.