Pán Svetielko

Tom sa díval na odrazy tieňov, starých stromov, ktoré voňali, lesnou, vôňou, života. Pozoroval veveričku ako sa šplhá po konároch stromov. Po zemi vedľa jeho malých topánok sa plazil slimák s ulitou. Nikdy by si nemyslel že raz v živote, bude takto osamotený vo svete. Už sú to tri dni čo naposledy videl človeka. Začína ho to desiť. Čo by len dal za ľudskú spoločnosť. Stratil sa v horách, ktoré v živote nevidel.
Prvý deň keď sa vzdialil od rodičov a viac ich už nenašiel, prežil v strachu. Teraz sa už tak nebojí ale stále sa cíti príliš osamotený. Už tri dni nejedol poriadne jedlo, dosiaľ sa živil len malinami a inými lesnými plodmi. Po dlhej ceste cez les konečne našiel čo hľadal.
Vedľa starého, vysokého, stromu, rástol krík s malinami. Rozbehol sa k nemu s radosťou v očiach. Odtrhol si malinu a zjedol ju. Opäť pocítil sladkastú chuť malín. Rozhodol sa že si nazbiera toľko malín, koľko len bude chcieť. Vystrel ruku smerom ku kríku a vtom započul ľudskú reč. Ahoj. Ahoj, odzdravil sa chlapec. Zbieraš maliny ? Áno, odpovedal chlapec. Veríš vo mňa Tom ? Počujem tvoj hlas, nevidím ťa a myslím si že ty si len sen. Prečo si myslíš že som len sen, keď ma počuješ ? Kto si ? Nezáleží na tom kto som, ale záleží na tom či vo mňa veríš. Ukáž sa mi a ja v teba uverím. Väčšina ľudí, ktorých poznám, potrebuje najprv vidieť a až potom počuť.
Ja si ale myslím že tak je to nesprávne Tom. Chceš malinu ?
Vezmem si od teba malinu ak vo mňa uveríš. Sľúbiš mi že ma dostaneš s tohto lesa späť k rodičom ? Áno. Chlapec podal malinu, tomu neznámemu stvoreniu. Zrazu uvidel ako spoza kríka vyšiel muž s dlhým, čiernym, kabátom a na hlave mal kožený klobúk ako kovboj vo westerne. Tom si všimol že nemá tvár, namiesto toho mal len svietiacu guľu na hlave. Ty nemáš tvár ? Záleží ti na tom ? Nezáleží, ale je to zvláštne, ešte nikdy som nikoho ako si ty nevidel. Zavedieš ma domov ? Poznám cestu ale musíš mi sľúbiť že o tejto našej ceste nikomu nepovieš. Ľudia by tomu neuverili a zbytočne by ti krivdili. Chlapec šiel za tým mužom s klobúkom na hlave a zdalo sa mu že mu môže veriť. Klamal si už niekedy Tom ? Prečo ťa to zaujíma, vôbec ma nepoznáš. Zaujíma ma každý človek a mýliš sa ak si myslíš že o tebe nič neviem. Neklamal som. To je dobre a čo si myslíš že klamstvo je. Nemám rád ľudí čo klamú. Vtom s tebou súhlasím. Poznal som jedného človeka, ktorí klamal, všetkým, okolo seba a nakoniec oklamal aj sám seba. Klamal stále až uveril v klamstvo a to bola jeho chyba. Vykračovali si po ceste a Tom zacítil ako ho slnko, hreje na chrbát. Bez prestania šli už dve hodiny a neustále sa rozprávali. Tom sa s ním napokon skamarátil.
Ako sa voláš ?
Nemám meno, ale môžeš mi nejaké dať ak chceš. Budeš sa volať Svetielko. Necítiš sa tu osamotený Svetielko ? Je my tu dobre, keby som chcel stadiaľto odísť, medzi ľuďmi by som sa nakazil chorobou hlúposti. Som unavený asi zaspím cítim sa veľmi zle Svetielko. Ľahni si na trávu ja si ľahnem vedľa teba. Svetielko si ľahol vedľa Toma. Tom si vystrel nohy a ospalo zívol. Budeš tu ležať pri mne Svetielko ? Budem tu na teba dávať pozor. Mám rád ľudí ako si ty. Nie si takí zlí ako ľudia v mestách tí sa medzi sebou nemajú radi, žijú v pýche a v predsudkoch. Ja ťa tiež mám rád Svetielko. Dobrú noc. Dobrú noc Tom a nezabudni keď ma znovu uvidíš, uver najprv môjmu hlasu až potom uver môjmu telu.
Tom zavrel oči a zaspal. Zobudil sa až na svetlo baterky, ktorá mu zasvietila v noci do očí. Máme ho skričal nejaký muž, stojaci pred chlapcom. Konečne sme ho našli. Chlapec sa postavil na nohy a zľakol sa ľudí, ktorí stáli pred ním. Vedľa neho už nikto neležal a svetielko od neho odišlo. Zrazu Tom zacítil silu rúk, ktoré ho objali, milovaním, objatím. Tom zistil že je to jeho mama a keď ju uvidel tiež ju silno objal. Bála som sa že si zomrel synček.
Mám ťa rád mami, odpovedal.
Tom chytil matku za ruku a spoločne prichádzali k oranžovému autu. Tom sa posledný krát obzrel za seba a v diaľke uvidel svetlo a nejasnú postavu. Dovtípil sa kto to je a usmial sa. Do konca svojho života si pamätal radu ktorú mu pán Svetielko dal. Nezabudni Tom, keď ma znovu uvidíš, uver najprv môjmu hlasu.
A on tomu hlasu uveril.