Mŕtvy dom

Už dlho obdivoval vzhľad toho domu. Vždy keď šiel po tejto dlhej ulici, cítil taký zvláštny pocit. Nevedel prísť na to ako ten pocit nazvať až dnes sa mu ten názov zakorenil v hlave. V okolí tohto domu nie je ani živej duše. Určite je to aj tým že je ráno a väčšina ľudí ešte spí.
Okolo domu sa usadila na trón hmla a odmietala predať žezlo slnku, ktoré vysielalo svoje prvé lúče. Dnes bude pekne, slnečno, pomyslel si chlapec ešte stále stojac, vedľa svojho neveľkého bicykla. Pozrel sa do okien toho starého, schátraného domu. Pred dvoma týždňami v jednom z tých okien uvidel mačku. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby tá mačka na tlame nemala krv a pazúry sa jej dotýkali skla na ktorom vytvorila ryhy. Pozrela na chlapca svojimi zúženými očami a vrhla sa na sklo, ktoré sa len tak ,tak, udržalo na svojom mieste a nerozbilo sa. Od tej chvíle si na tento dom dáva obrovský pozor. Posledný krát sa obzrel na dom a keď nič neuvidel, vysadol na bicykel. Nemal v úmysle zostať na tejto ulici, pretože mal ešte navštíviť kamaráta. Pomaly dal nohu na pedál a vtom okamihu sa dvere na tom dome otvorili. To nie je možné, vraví si chlapec tichým hlasom. Bojazlivo sa otočil a pozrel sa na ten dom. Mysľou mu začínali prúdiť rôzne myšlienky, ale on ich všetky odohnal a triezvo bez strachu, posúdil že skutočne sa dvere na tom dome otvorili a že ak je toto sen tak ho musel vytvoriť skutočne zručný umelec. Nikdy v živote sa takto nebál a až teraz pocítil čo je to skutočný strach.
Rozhodoval sa či vstúpiť do toho domu. Väčšina odpovedí v hlave mu naznačovala že by nemal vstúpiť do toho domu. Napokon však rozhodla jeho zvedavosť a vyhrala nad jeho úsudkom. Zostúpil z bicykla a oprel ho o stojan. Zafúkal vetrík a chlapcove hnedé, kučeravé, vlasy mu zaviali vo vetre. Svojou malou rúčkou chytil kľučku na dverách toho domu a pozorne si ju prezrel. Vstúpil do domu a zacítil pach histórie, ktorú tento dom má a je poriadne dlhá. Podlaha pod jeho nohami zapraskala a skoro spôsobila malému chlapcovi infarkt.
Pohybuje sa opatrne a dáva pozor na nebezpečenstvá v tomto dome. Prešiel ďalej a začínal kráčať rýchlejšie. Chlapec započul rachot, ktorí sa ozýval po dome a začínal meniť starí dom v dom ešte starší a omnoho strašidelnejší. To nie som tu v pasci, opäť sa ozývali chlapcove myšlienky. Otočil sa a uvidel že tie staré dvere sú zatvorené aj keď vedel že keď vchádzal do domu, určite boli otvorené. Utekal a hneď ako došiel k dverám prudko pohol kľučkou. Dvere sa ale neotvorili. Chlapec to očakával a beznádejne vzdychol. Niečo chce aby som šiel do domu. Tak ja teda preskúmam tento dom, niekde by mohol byť druhý východ. Boli to síce myšlienky, ktoré ho mali upokojiť, ale od pravdy mali ďaleko. Nabral odvahu a vošiel do miestnosti, kde sú dve postele.
Na jednej posteli je na paplóne nejaká červená tekutina. Chlapec sa približuje k posteli aj keď asi vie čo je tá tekutina. Dotkne sa tej tekutiny, olizne ju a zistí že je to krv. Odrazu je krvavá celá posteľ a červené kvapky krvi, dopadávajú z paplóna na chlapcove čierne topánky. Zanechávajú na chlapcových topánkach, krvavé odfľaky. Myšlienky a úsudky v chlapcovej hlave začnú závodiť o prvé miesto v jeho mozgu a ten vysiela signály úsudku a ten rozhodne o úteku smerom do ďalšej miestnosti. Chlapec začína utekať až dobehne ku schodom. Pri schodoch zastane a pre istotu sa pozrie za seba. Schody po ktorých kráča sa podobajú na schody, ktoré slúžili Normanovi Batesovi vo filme Psycho. Rýchlo uteká po schodoch až zastane vo veľkej miestnosti v druhom poschodí domu. Miestnosť má veľké, zašpinené, okná, oblepené pavučinou a starú, drevenú, podlahu, podobnú podlahám v hradoch. V kúte miestnosti stojí už dlhé veky, drevený, vyrezávaný, šatník. Schody vydávajú svoje bezvládne zvuky a chlapec s hrôzou zisťuje že okrem neho v tomto dome niekto je a zdá sa že ho chce pozdraviť.
Potom čo uvidel v miestnosti na prvom poschodí, však vie že ten kto obýva tento dom ho nechce pozdraviť on ho chce vystrašiť až na smrť a možno ho chce aj zabiť. Jedinou skrýšou ktorú má v dostatočnej vzdialenosti je šatník. Uteká smerom ku šatníku a otvára ho. Šatník sa ale nechce dať otvoriť a tak tam chlapec preplnený strachom bojuje zo šatníkom, zatiaľ čo sa k nemu po schodoch, približuje obyvateľ tohto domu. Ja tu zomriem, zomriem tu a nájdu ma tu držiac sa šatníka s očami bledými a výrazom múmie z prastarého Egypta. Kroky sa mu už zdali neuveriteľne blízko. Búšil do šatníka až ten napokon boj vzdal a otvoril sa. Chlapec okamžite vošiel do svojej skrýše a zavrel dvierka na šatníku. Napätie v jeho tele sa trochu zkľudnilo, ale stále mu srdce, bilo o závod.
Očakával že by už tá príšera mohla byť v tejto miestnosti, ale prekvapený nepočul žiadny zvuk. Ticho ho ale desí ešte viac, ako niečo čo obýva tento dom. Ticho prevláda v miestnosti a pach hniloby, dokresľuje hororovú atmosféru v tomto dome. Odrazu započuje výkrik a rýchlo si zapcháva uši. Cíti že niečo sa na neho díva že to niečo skúma, tento šatník a snaží sa započuť jeho dych. Vzduch je plný nebezpečia a hrôzy a pomaly sa usadzuje v dome. Chlapec vie že ak zostane bez zbytočných zvukov, stáť v tomto šatníku, môže sa dožiť rána. Znova sa ozve ostrý, piskľaví, výkrik a atmosféra v tejto miestnosti už nie je tak nebezpečná. Odišlo to a ja som to prežil, pomyslí si chlapec a pomaly otvára šatník. Jeho topánka sa dotýka podlahy a jeho zrak sa opäť prispôsobuje slnečnému svetlu, ktoré mu v tom šatníku chýbalo. Obidve nohy mu vykročia vpred a on opúšťa šatník. Zo šatníka niečo vyskočí a dotkne sa mu to nôh. Chlapec vykríkne a až po výkriku zisťuje že sa mu nôh dotýka mačka z krvou na tlame.
Otočí sa ku dverám v úmysle nájsť druhý východ a odísť z tohto domu. Na tvár mu vyskočí mačka a uškriabne ho na nose. Chlapec odhodí mačku a to čo uvidí sa mu zdá neskutočné. Po miestnosti sa prechádzajú, mačky z krvavými tlamami. Niektoré vyžierajú druhým mačkám vnútornosti a iné si navzájom obhrýzajú uši. Všetky mačky sú zašpinené krvou a s chuťou sa žerú medzi sebou. Na podlahe je množstvo krvi a výkalov. Niektorým mačkám z úst trčia orgány iných mačiek. Mačky sú si všetky medzi sebou podobné a chutne si pochutnávajú na svojich výkaloch. Po miestnosti sa teraz neozývajú zvuky domu, ale zvuky mačiek. To nie je skutočné je to len sen ,prehovára chlapec. Myslíš si že to je sen ? Niekto za chlapcom prehovára tichým, šepotavým, hlasom.
Tak potom ako vysvetlíš toto ? Chapcovi vyliezajú z topánok chrobáky a v ústach sa mu hýbu, tisíce chrobákov. Chlapec sa začína dusiť a pociťuje chlad na chrbte. To je môj koniec, pomyslí si. Nazbiera posledné zvyšky síl vo svojom tele a pozrie sa za seba. Kľakne si na zem a kostnaté, zakrvavené, ruky tej príšery ho chytia za hlavu. Príšera otvára ústa a vycerí svoje tesáky, zašpinené krvou. Približuje sa k chlapcovej tvári a ten zmierený so svojím osudom, pomyslí na najkrajšie chvíle so svojou matkou a otcom. Príšera zahryzne do chlapcovej tváre a začína mu lámať kosti v nose.
Hodiny v dome odbijú dvanásť a chlapec upadá do posmrtného spánku.