Bez toho sa dá písať? Musíš ľudí predsa aspoň pozorovať.

ŽblaBuňka: ... PRESNE tak! A ten deň pravidelne oslavujem. ;)

Yasmin: Ďakujem Ti veľmi, veľmi pekne! :)

Lasak: Nikto nie je dokonalý a ja takisto nie. Tento fakt si už roky uvedomujem. Taliansky vzťah by som určite nechcela (tak by som žiť naozaj nevedela) Všetko je o komunikácii a kompromisoch - okrem iného. (Vernosť, úprimnosť, tolerancia, dôvera...)

Orionka: Za komentár sa rozhodne neospravedlňuj, dielo má byť podnetné a vyvolať u čitateľa pocity, myšlienky pohnútky na zamyslenie, takže pokiaľ sa mi to podarilo, je to fajn. ;) Ak som však u Teba vyvolala dojem, že mi stačí len to objatie, rada by som to uviedla na pravú mieru: Bolo to myslené metaforicky. Ja som síce extrémne "dotykový" človek, ale na objatia rozhodne nepotrebujem nevyhnutne partnera, stačia mi priatelia a najbližšia rodina.
Čo sa týka mojej náročnosti na partnera, sesternica mi neraz vytkla, že som príliš náročná. Nemyslím si to. Ako hendikepovaná žena musím byť určite náročnejšia pri výbere potenciálneho partnera ako zdravé ženy. Môj problém spočíva hádam v tom, že čím som staršia, tým menej viem čítať v ľuďoch... Smutné, však?
Predstava, že by som sa v starobe nemala o koho oprieť, ma síce neteší, ale ver mi, že ju radšej strávim tak, tešiac sa z neteriných detí, akoby som po svojom boku mala mať nejakého debila - je množstvo vecí, ktorým sa môžem naplno venovať. :-)

Orionka: To je síce fakt, pokiaľ človek nevie byť šťastný sám so sebou, nemôže byť šťastný s druhými, ale na druhej strane, nikto by nemal byť osamelý. Presne, ako napísal Ondřej, každý potrebuje objastie. S tým sa absolútne stotožňujem. Chcela by som pri sebe niekoho, kto by ma dokonale poznal a mal ma rád takú, aká som bez toho, aby chcel na mne čokoľvek zmeniť... Chcem priveľa?
Neviem, možno. Už tu jeden taký bol, možno sa tým môj diel šťastia vyčerpal, naozaj neviem. Napriek tomu dúfam, že to tak nie je, a on sa raz ukáže. ;)

Amelie M.: Ďakujem. :)

SSS: Áno, je to tak.

SSS: Ďakujem Ondro, rada ťa tu opäť vidím. začni písať, prosím. :)

A42: Už dávno nehľadám, naozaj nie. :)

Hm, to ešte relatívne dobre dopadla, dcérenka.

vanovaso: Stačí. ;) Škoda len, že to nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá, však?

Lasak: Ďakujem Ti. :)

Nikytu: Už naozaj strácam trpezlivosť... ale ďakujem. :)

Ty by si mala vybrúsiť báseň a ja češtinu...

Z osobných dôvodov mám ten dátum rada.

Hahahaha. ;)

puero: Prečo preceňuje? A možno to bol tak trochu aj zámer celej básne, nie? ;)

oslov radek: Ďakujem. :-)

LadyLoba: Písala som to v priateľkinom mene, to ona sa vydáva. Ja sa momentálne nemám za koho. ;)