Momentka precitnutia

Je ráno
Pýtam sa čo sa vlastne stalo
Mračím sa
Lebo sa nepamätám
Trápi ma bolesť hlavy
Ach áno ja viem
Víno si vyberá svoju daň
Bolesťou a skrytými spomienkami
Jediné čo ma neopúšťa
Je tvoja tvár
Záblesk v tvojich očiach
Keď som ledabolo rozprávala hlúposti
Ty si sa smial
Keď som so zanietením vykladala svoje
Sny túžby a plány
Komplikovanú filozofiu svojho ja
Popletené slová
Užasnuto si sa pýtal: Naozaj
Smiala som sa
Nad očareným prekvapením
V prostej otázke bez otáznika
Vo víne je pravda
Hoci tá je zrejmá
Mne
Nie vám tebe či svetu...
Spomínam si
Kráčali sme slnečným námestím
Piatkovej noci
Chcel si ísť so mnou
Priznám sa že som nerozumela
No myšlienky patria dňu
Duša zas noci
Ten zvláštny večer
Na schodoch v parku
Struny gitary rušia pokoj
Radostného spevu
Nás všetkých
V manifeste mladosti
Čas keď skutočnosť sa stáva snom
Sen skutočnosťou
A okná ostávajú zavreté ránu
Neviem ako čo sa dialo
Viem že si tam bol
A dal si pozor aby to tak ostalo
Ja to viem
A vtom
Niekde uprostred toho kolotoča
Som na okamih precitla
Chladivý tlak zábradlia
Ten som nevnímala
Len tvoje ruky obopnuté...
Kopíroval si línie môjho tela
Moje zmysli odpovedali
Intenzitou bozkov
Ktoré som ti vracala
Ach tá bezprostredná blízkosť
V rozmazanej momentke precitnutia
Užívala som si naliehavosť našich dotykov
Tvoje pery na mojej tvári krku
Len tento moment
Našim pocitom?
Nie
Nášmu hladu po myšlienkach
Hladu jedného po druhom
Sme predsa bojovníci svetla
Ktorý sa stretli
Tam v parku
V tú zahmlenú a chladnú
Piatkovú noc