Ľudská sláva, V zenite života

Ľudská sláva

Sláva. Sláva!
Komu?
Tomu, tomu, tomu...
Neplodnému stromu.

Sláva, sláva!
Skanduje kričí dav.
S rozumom zamknutým
ovenčí tisíc hláv.

Veniec slávy.
Kvet púpavy.
Vietor do nej fúkol.

I v bohatom žitnom láne
sa vytŕča kúkoľ.


V zenite života.

Moje vody prudko tečú
strmo do brehu.
Z danej čaše pijem víno
v stálom rozbehu.

V ruke držím zenit slnka
v oku trblet hviezd.
V tajuplné výšky neba
seba viem povzniesť.

Hmatkám obzor dookola
vidím neba sklon.
Umkne zenit, keď na západ
pôjdem za slnkom.


Anna Vodičková