Pán Nobel obracia sa v hrobe

... alebo dlhý list do basy

slnečnica

06.08.2015

básně/život

882(11)

Píšem list do basy, posledný je asi.
Je to preto, že adresát stihol ma naštvať.
Nepíšem ho perom, ale na počítači,
zamýšľam sa nad tým zázrakom, čo
všetko zvládlo ľudské plemeno, odkedy
je človek vzpriamený.

Už samotný dôvod prečo ho zavreli,
celkom iste nebol pravdivý.
Napriek tomu, že mi klamal,
bez výčitiek čakal moju pomoc, borec.
Evidentne sa nehanbil vôbec.

A ako cítiace a mysliace tvory, naozaj sme
sa od praveku niekam posunuli?
Náš predok bol vraj kanibal požierajúci vlastné deti,
ale Sparťania zvykli predsa hádzať ich zo skaly a v Afrike
dodnes tie najslabšie obetujú pre krokodíly.

Teraz ruku na srdce: Zachráni tú tragédiu jeden vedec?!
Šepkajú si o ňom "naivný blbec"; krysiam mení chlopne
a verí v presadenie kmeňových buniek,
aby mali šancu aj takí, ako ja.
Na Ukrajine zúri vojna, no púšťajú sa sondy na Mars,
hádam ho skúmaš aj ty, z toho faktu celkom vo vytržení.
Prijala si už občianstvo od Ameriky
alebo sa ti tá predstava stále ani trochu nepozdáva?

V prvom liste ma slušne žiadal o písacie potreby, avšak moje vlastné,
neboli mu dosť dobré a poslal ich naspäť.
V tom poslednom sa už neunúval napísať oslovenie, lebo
nedostal expresnú odpoveď,
zato mi brnkal na city faktom, že ani jeho dvojča mu nenapísalo.

S T A Č I L O.

Vedci sa môžu urputne snažiť o pokrok
a zasvätiť jednej veci hoci celý život.
Ľudstvu často stačí málo, aby ich dobrý úmysel zneužilo
na nekalé ciele a bojovalo tak samo proti sebe.

Aj sám pán Nobel
obracia sa v hrobe.