Pred pár dňami mi bolo vytknuté, že sa poézii málo venujem, tak si to užite...! ;)
![]() ![]() ![]() ![]() |
V pohľade tvojich očí,
odráža sa príbeh o tom,
ako vznikol vesmír.
/Aspoň ten môj vlastný./
V tvojich modrých očiach,
odráža sa všetok žiaľ a potoky sĺz,
čo si nikdy nevyplakal, drahý môj.
Tá bezodná zásobáreň pokory a svetlej
nádeje, skutočne niečo pripomína mi.
/Hrejivé./
V tvojich modrých očiach,
horia plamienky, keď skrývame sa
spolu pred svetom v objatí, s úsmevom
privieraš zrak počas nášho bozku, pretože
ti chutí. Viac, ako len trošku.
/Sme dvaja stroskotanci uprostred búrky,
vôkol nás šíre rozbúrené more, však vzájomne
určite zachrániť sa môžeme./
V pohľade tvojich očí,
odráža sa príbeh o tom,
ako vznikol vesmír.
/Aspoň ten môj vlastný./
(Budem čakať trpezlivo, pokojne
aj celý život, pokým mi sám uvážlivo
vyrozprávaš všetko.)
odráža sa príbeh o tom,
ako vznikol vesmír.
/Aspoň ten môj vlastný./
V tvojich modrých očiach,
odráža sa všetok žiaľ a potoky sĺz,
čo si nikdy nevyplakal, drahý môj.
Tá bezodná zásobáreň pokory a svetlej
nádeje, skutočne niečo pripomína mi.
/Hrejivé./
V tvojich modrých očiach,
horia plamienky, keď skrývame sa
spolu pred svetom v objatí, s úsmevom
privieraš zrak počas nášho bozku, pretože
ti chutí. Viac, ako len trošku.
/Sme dvaja stroskotanci uprostred búrky,
vôkol nás šíre rozbúrené more, však vzájomne
určite zachrániť sa môžeme./
V pohľade tvojich očí,
odráža sa príbeh o tom,
ako vznikol vesmír.
/Aspoň ten môj vlastný./
(Budem čakať trpezlivo, pokojne
aj celý život, pokým mi sám uvážlivo
vyrozprávaš všetko.)

puero: Úprimne, tá strofa sa najviac páči aj mne. Podstatnú úlohu pri tom zrejme zohráva skutočnosť, že má oči modrej farby. A to minimálne z dvoch dôvodov, ale nebudem sa tu zbytočne rozpisovať.
Po technickej stránke je na tejto básni zaujímavý fakt, že tá časť, ktorá sa najväčšmi vydarila a chtiac-nechtiac sa naozaj stala akýmsi refrénom, ako si správne podotkol, skrsla v mojej hlave ako prvá. Ani nepamätám, kedy som naposledy vypotila báseň pekne postupne ako sa patrí, počínajúc úvodom, záverom končiac. (Zväčša začínam od konca a dotváram zvyšok) Ďakujem za poklonu, Tome.
Po technickej stránke je na tejto básni zaujímavý fakt, že tá časť, ktorá sa najväčšmi vydarila a chtiac-nechtiac sa naozaj stala akýmsi refrénom, ako si správne podotkol, skrsla v mojej hlave ako prvá. Ani nepamätám, kedy som naposledy vypotila báseň pekne postupne ako sa patrí, počínajúc úvodom, záverom končiac. (Zväčša začínam od konca a dotváram zvyšok) Ďakujem za poklonu, Tome.

Moc se mi líbí především ten refrén. Ten o příběhu jak vznikl tvůj vesmír. To je krásné. Má oči jen pro tebe a tvůj svět.

konec jsem teda skoro nepřečetla.. je to strašně malé.. ale jinak se mi to líbí.. má to duši :)
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Príbeh v tvojich očiach : trvalý odkaz | tisk | RSS komentářů
| podobná díla
Následující dílo autora : Najkrajší mikulášsky darček
Předchozí dílo autora : Ďakujem ti
» vyhledávání
» menu
literatura [58/330] tématické soutěže chodník slávy chodník hanby nápověda pravidla pro autory podpořte nás kontakt statistiky online: 0» hrátky
Rýmy Náhodná slova Náhodné věty Generátor textu --- Puzzle Oběšenec Kámen, nůžky, papír Pexeso» narozeniny
Traci [17], Ed.HaNy [14], Dany Lujs [14], Calime.CZ [13], Pavla358 [11], Verča Lazarú [2]» řekli o sobě
valemart řekl o gabkin :Chlape... respekt! Cítím z Tvých slov syrovost vůně života...