Prelud

Hľadím na teba ako na boha,
ale ty môj pohľad nevidíš.
Inú láskou napájaš,
a v noci sa mi vkrádaš do snov.

Kto ti dovolil ukradnúť mi srdce?
Naozaj v tebe vrie taká krutosť?
Hráš sa z mojimi citmy,
ako s bezcennou bábikou.

Vysnívala som si svoj dokonalý život,
ale mocná búrka zbúrala všetky mosty.
Neviem sa vrátiť späť na pôdu,
zahalím sa do mračna snov.


Prečo nedokončíš to čo si začal?
Z úst sa mi vydiera srdcevrúci nárek,
ale ty ho nezačuješ.
Čo zo mňa zostane bez tvojej lásky?
Nič, iba prázdna bublina,
chodiaca mŕtvola.