Počítanie

Prvý, druhý, tretí, štvrtý, počítal si Kaylan vo svojej malej postieľke. Vždy keď nemohol zaspať, tak mu matka poradila: ,,Zatvor oči a predstavuj si, že práve teraz stojíš na poli a pokús sa spočítať ovečky, ktoré sa tam pasú.’’ Lenže jemu sa ovečky vôbec nepáčili, vyzerali strašne. Také malé, huňaté a ešte k tomu nudné stvorenia, ktoré neustále len prežúvajú trávu nie sú ničím zaujímavé, pomyslel si. Vždy radšej počítal pavúky. Páčilo sa mu, ako sa ich ostatné deti boja a vždy bol rád, keď nejakého našiel. Potom stačilo už len pár vecí. Prvá bola nájsť nejaké dievča alebo chlapca. Ďalšia nenápadne mu položiť na hlavu pavúka. A potom s potešením pozorovať ako dieťa skáče, kričí a uteká k rodičom. A síce potom ešte utekať pred nahnevanými rodičmi. Ale za tu zábavu to vždy stálo. Jeho rodičia mysleli, že má rád ovce. Pri dedine, kde býval, boli rozľahlé polia, kde sa páslo obrovské množstvo oviec.
Trávil tam väčšinu svojho času. Ale nebol tam preto, aby ich pomáhal pásť a tak si zarobil nejaké peniaze. Nie, to nepotreboval. Žil totiž v bohatej rodine. Jeho otec bol veľmi zručný kováč. Jeho meče, sekery a ďalšie nástroje, či už pre roľníkov alebo vojakov boli vyrobené veľmi precízne, takže aj z väčších miest k nemu chodili ľudia a objednávali si jeho nástroje. Kováčňu mal dobre vybavenú a pomáhali mu tam dvaja tovariši. Kaylanova matka bola doma a starala sa o neho a jeho mladšieho brata Crewa, ktorý mal deväť rokov, zatiaľ čo Kaylan trinásť. Takže vážne si nepotreboval zarobiť peniaze niekde na poli, pri tých zapáchajúcich stvoreniach. Bola tam vyvýšenina na ktorej rástol obrovský strom s mnohými vetvami a tiahol sa do výšky približne až sto stôp. Kaylan na neho rád liezol a išlo mu to veľmi rýchlo vďaka vetvám, ktoré boli všade. Ale predtým, než začal liezť na strom si zobral pár malých kamienkov zo zeme a dal si ich do vrecka. Na vrcholku si ich bral po jednom z vrecka a pokúšal sa trafiť chalana menom Bryce, ktorý pásol ovce. Bol to asi sedemnásť ročný, nepekný chalan s uhrovitou tvárou a spomaleným rozumom. Žiadna iná práca, než táto pre neho nebola vhodná. Bol ďaleko, takže sa nestávalo často, že by kamienok dopadol tam, kde mal. Ale sem-tam sa Kaylanovi pošťastilo a trafil chlapca do zadku. Bryce potom len kričal okolo seba a pýtal sa oviec, kto to bol, alebo dokonca jednu z nich usvedčil a potom ju bil palicou. Kaylan sa mohol od smiechu popukať, keď pozoroval toho blázna, ako naháňa úbohú ovcu. Robiť ľuďom napriek bola vždy zábava, premýšľal Kaylan vo svojej posteli. Už prestal počítať aj svoje obľúbené pavúky. Teraz už len rozmýšľal, komu následujúci deň zase niečo urobí. Mal by som urobiť niečo s tými chlapcami, čo ma prezývajú ‘’rozmaznaný Kaylan.’’ Áno to bude najlepšie. Premýšlal ďalej, dokým ho neprepadol spánok ako tichý zlodej a neuniesol ho do ďaleko do ríše snov.