Umelci...

Na tento deň som čakala dlho. Každý o tom hovoril mesiace dopredu ako o akcii roka. Zvláštne. Nemala ani dlhú tradíciu, ani zvučné mená na programe, a predsa. Tak som sa teda nachystala. Nečakala som nič zvláštne, len mojich známych pokope a možno nejaké to vzrušenie v opojení alkoholu. Na tento deň však spomínam dodnes, i keď to bolo už pred pár rokmi. Ťažko sa mi o tom píše, pretože s odstupom času mi celá situácia pripadá prehnane zveličená a infantilná. Tu sa to však začalo. O čom hovorím? Spojenie dvoch ľudí, dvoch duší do niečoho božského. A nie, nehovorím o láske.
,, Dáš si? Lea ju ukradla mame z pivnice. ´´
,, Baccardi coconut? Pekný začiatok. Daj ju sem. ´´
Boli sme tam všetci. Všetci ľudia, ktorí za to stáli. Tí, kvôli ktorým sa spomína na obdobie zatemnenia mozgu alkoholom, cigaretami a všeobecne prvými skúsenosťami všetkého druhu, ako na staré dobré časy. Večer prebiehal lepšie ako som čakala. Pocit chvíľkového šťastia a nezávislosti ma neopúšťal ani pri štvrtom pive a druhom deci baccardi, ani keď som pod vplyvom tlaku neznámej osoby vo svojom vnútri skočila do potoka s myšlienkou na letný bazén, ani keď som sa oddávala davovej psychóze pod pódiom na ktorom hrala pre mňa neznáma kapela a dokonca ani vtedy, keď si jedna z obetí môjho dokazovania osobnej príťažlivosti písala do mobilu pripomienku ,, poriešil som so Simonou. ´´ ako vravím, boli sme blázni a ja som za to rada. Spomínam na to naozaj často. Spomienky sú niečo, čo sa snažím nezaraďovať do mojej osobnosti. Som však stále len človek a neubránim sa. Tie dni sa pre mňa vyznačovali krásou mladosti a určitej naivity, hoci ja som nikdy nebola z tých hlúpych dievčat. Sladká nevedomosť. To je na štádiu medzi detstvom a dospelosťou to najkrajšie. Cítime samy seba a zároveň sa ešte neutápame v behu života, pretože ho ešte tak celkom nechápeme. Na štadión padala noc a zakrývala nás svojim tajomným závojom. Verte či nie, vo svojom živote som si mnoho krát pripadala ako v americkom filme a tento večer bol jedným z nich. Zrazu bolo všetko osobnejšie a všetci sme si boli bližšie. Cítila som len sladkú vôňu trávy a nádherný smiech mojich priateľov... no prišiel niekto, kto sa v mojom živote vyskytoval v nepravidelných intervaloch a veľmi neurčito. Chcel prísť zas a ja som sa nebránila, i keď mi vzal viac ako som si vtedy uvedomovala. V takýchto momentoch som najviac pociťovala tú svoju zvláštnu schopnosť impulzívnej reakcie v najnevhodnejšom čase. Myslím, že je to jedna z vecí, ktorú vylieči len čas poprípade nejaká tá kvalitná marihuana. O takých veciach som vtedy mala mierne skreslený názor. Nemyslite si o mne, že som zvrátená, mladá a hlúpa. Som len umelec. Hovoríte si, čo mi dovoľuje sa takto titulovať. Opovážim sa načrtnúť vám môj pohľad. Umelec = blázon. Ja to tak volám. Umelec v zmysle vnímania sveta, v zmysle nezmyselných slov. Keď sa nad tým zamyslíme okrajovo, sú to vlastne veľmi vnímavý ľudia, ktorí sa tu ocitli a nemajú tu čo robiť. Je to každopádne skúmaniahodné, hovorí si psychoanalytik vo mne, ktorého používam pomerne často. Iná časť mňa hovorí - je to jednoduché. Všetci sa prepíname tam kam potrebujeme ísť. Môj mozog je momentálne na frekvencii 16, neviem to pomenovať, každý si to nazvite podľa seba. A prečo 16? Proste tak. Nie, táto úvaha nie je od veci, táto úvaha dokonale zapadá do príbehu. Teraz, ak dovolíte, by som sa vrátila k téme. Takže, keď stretne blázon blázna, vznikne niečo neopísateľné, spektrum všetkých emócií a myšlienok. Predstavte si len niekoho, muža, sediac na tráve v svojej ničote a vznešenosti. Taký je on. Preto mi nedovolil spraviť tú chybu zas. Fakt, že som ju spravila aj tak, len o pár týždňov neskôr, je len nepodstatná informácia na okraj. Od toho okamihu bol kus môjho srdca jeho. Lepšie povedané, vtedy som si to uvedomila. Začalo sa to nenápadne a pomaly...nežné dotyky, bozky, ktoré boli ako prudký dážď v lete. Tak neočakávané a pritom chcené. Impulzívne a pritom opatrné. Naše aury sa preplietali v nekonečnom súboji až splynuli a my sme dosiahli plné pochopenie a vzájomnosť.
,, Poviem ti niečo, čo som ešte nikdy nikomu nepovedal.´´
,, Ver mi.´´
A ja to viem dodnes.