Myslím hypoteticky

Myslím, teda som
(hypoteticky)

Myslím hypoteticky, čo by bolo, keby nebolo keby. V češtine je to slovo kdyby, ale význam je rovnaký. Problém zostáva v tom, ako z našej mysle odstrániť nežiadúce keby. Aby neexistovali všetky tie prekážky, problémy, ktoré nám bránia niečo uskutočniť, realizovať podľa nášho zámeru. Napríklad, aby sme si ako ľudia medzi sebou vzájomne porozumeli, našli spoločnú reč. Problémom v tomto prípade je nedostatok dobrej vôle. Nebudem ďalej moralizovať. Aj keby sa mi to nepodarilo, budem sa o to snažiť.

Vzájomné porozumenie, reálne vzaté, od pradávna leží väčšinou v hypotetickej rovine nereálnosti. Chýba už spomenutá dobrá vôľa. Kde ju vziať?

V partnerskom spolužití potrebujeme dobrú vôľu ako pravidlo. V manželskom sľube začína slovami byť si verný v dobrom aj v zlom. Tak to začína a hneď aj končí v tom zlom. Manželia by si rozumeli, keby nemali dôvody tvrdošijne uplatňovať to svoje keby.

Manžel by bol správne milovaný, keby mu manželka ustavične niečo nepripomínala, nenariaďovala svojimi príkazmi. Manželovi nezostáva nič iné, len aby začal uvažovať nad tým, kto je vlastne v ich domácnosti hlavou rodiny. Problém je hneď na svete. Keby manželka aspoň občas uznala, že aj jej manžel môže mať pravdu, mohlo by byť všetko inak. Ochotnejšie by vynášal komunálny odpad do triedených zberných nádob aj v čase, keď v televízii dávajú prenos z finále európskej futbalovej súťaže.

A ako to je, čo všetko nasleduje za slovkom keby z hľadiska celospoločenských problémov v medziľudských vzťahoch vo všeobecnosti?
Skúmame, či existujú vo vesmíre okrem nás aj iné civilizácie, a pri tom sa vzájomne nezdravíme s ľuďmi v paneláku z nášho vchodu. Na zlepšenie atmosféry hromadného spolubývania by prispelo aj to, keby sme smeti nevyhadzovali von zo svojho balkóna, netrúsili popol z cigariet na balkón pod nami. Keby sme si na sídlisku neskracovali chodníky cez zelený trávnik, za svojím štvornohým miláčikom odpratali všetko, čo po ňom na chodníku zostane. Keby sme sa v nákupnom centre nepredbiehali s nákupnými košíkmi, mohlo by byť medzi nami menej nadávok a iných urážlivých doporučení. Nebudem uvádzať tie najznámejšie.

V tejto súvislosti nebudem hovoriť o tom, čo všetko je potrebné pre nápravu predovšetkým v politike štátu ako takého, niekde ešte aj v kráľovstve. O úlohe parlamentu, najdôležitejšieho inštitútu, tiež radšej pomlčím. Na to mi „kompetentní“ odpovedia, že tomu nerozumiem. Na to všetko, čo sa tam odohráva, by sme si časom zvykli, keby sme si boli istí, že to má nejaký zmysel pre našu budúcnosť.

Kedy to lepšie raz naozaj bude, to nikto presne nevie.
Keby sme sa nepodriaďovali, neustupovali nekompromisným evoluč- ným princípom vývoja, riadili sa zásadami zakotvenými v desiatich doporučeniach Stvoriteľom života, mohlo by byť všetko inak…?

Myslím si, že v mnohých prípadoch, keby sme za týmto slovom odstránili všetky zbytočné prekážky, mohol by byť život príjemnejší a znesiteľnejší.

Alexander Scholz