Z počutia sa

-
Ako myseľ čas, bez priestoru
vedomie bez myšlienok a predstáv,
ako priestor bez času je
nevedome nevedomá, ako počuť
ticho, keď žiadny zvuk hrá
presne ako tmu vidiet je
nevidieť očiam nuž a predsa,
ako spánok bez sna, bez
spomienky prázdna pamäť, ako
nič z ničoho je z ničoho
nič bola prvá myseľ myšlienok
raz a to stačí, i keď nič
a nikde, ani iného okrem bolo
ani, život sa začal ako nič
z ničoho dva, ako uvedomenie
si mysle, že nevie, vedelo
ako prvé, po prvé z ničoho nič
uvedomelo sa byť spomienkou:
pamäť: zo zabúdania, rovnako byť
vedomie z nevedomia, bolo, je
keď predstava a po nej moment
prvý, bola byť svoja predstava
predstavivosti a tak bolo, ako myslí
si a je, ako si vymyslel myslieť
v myšlienke mysle myšlienkach ponorený
hlboko vedomí vedomia nevedomého,
nie rojko, ale sen rojka o snívaní
sa snívame. Začalo to ako chyba
nevedome nevedomí život, vo vedomí
nevedomia hľadá, zisťuje čo má
zistiť a nájsť, ako prvý krok všetky
tu, ako sen ktorý sa nezačal a
neskončí, však presne opak je opaku
ako vedomie nevedomia, ani jedno
a ani druhé byť: vôbec. Sen, ktorý
nikdy nebol, akonáhle sa skončí.
Však priestor nie čas. Samozrejme život
nepozná koniec, ktorý nie je si
opak opaku, začína na konci, aby skončil
na začiatku: Čas nekončí: nastáva.
Rozhádzaný po roku kým konečne nastane
a je, naraz.
-