Diabolská hodina hudobnej

V triede to vyzeralo ako v blázinci. Nič nové, tak to tam vyzerá každú prestávku. Naša trieda je jednoducho nepoučiteľná. Žiadna učiteľka nás nevie preniesť do stavu normálnych a vychovaných slušných deciek. Okrem jednej, jedinej na našej škole. Prezývame ju "stará Blašková". Každý utorok poslednú hodinu pomaly prechádza cez prah dverí. Všetci, dokonca aj tí najväčší grázli, poslušne stoja za lavicou. Tak to bolo aj dnes. Hneď, ako vkročí do triedy, rýchlosťou blesku skontroluje lavice všetkých detí. Kontroluje, či si niekto nezabudol učebnicu alebo zošit. Zatiaľ si nikto nezabudol nič, lebo po školu koluje jedna veľmi zvláštna klebeta. Údajne ju jeden siedmak raz tak naštval, že vyhodila jeho peračník von oknom, a to len preto, že si zabudol pero. No dnes si jedna moja spolužiačka prezývaná Sofa zabudla knihu. Myslela si, že na to učiteľka nepríde. Zatiaľ nie...Učiteľka hudobnej výchovy si sadla za katedru šmarila triednu knihu o stôl tak, až to zadunelo. Dnes zjavne nemala dobrú náladu. Sofa sťažka preglgla.
"Žiaci, dúfam, že ste si urobili domácu úlohu," povedala hlasom čistým a sladkým ako med. "Alebo snáď NIE?!?" zakričala. Na domácu úlohu sme mali spievať spolu s knihou jednu dlhú pieseň.
"Tak koho by sme si vyvolali...? Hmmm...? Takže Sofia Púriková!" Minúta ticha za Sofiu Púrikovú, odpočívaj v pokoji.
"Pani učiteľka..." hlesla Sofa.
"Ano?!?"
"Ja...som si...zabudla...knihu...," celá sa triasla Sofa.
"AHAAA, LEBO NIEKTO NIE JE SCHOPNÝ ANI POVEDAŤ PRED HODINOU: Pani učiteľka, zabudla som si knihu."
"Krava," zašepkala Sofa. Ale netušila, že Blašková má veľmi, veľmi dobrý sluch.
"ČO SI TO POVEDALA TY PĽUHA ŠKREKĽAVÁ?!!!!!"
"Nič," odvetila ticho Sofa.
Zrazu Blašková celá očervenela v tvári. Zhlboka dýchala, schmatla najbližšiu stoličku, čo pri nej stála (Samovu) a šmarila ju o stenu tak silno, až spadla nástenka s halloweenskou výzdobou. Následne Blašková zbledla a nehybná spadla na zem. V triede to najskôr zašumelo a potom sa rozhostilo hrobové ticho...
Prvý sa zo stoličky zdvihol predseda triedy Adam Kahák.
"Idem zavolať zástupkyňu." povedal Adam, keď vychádzal z triedy.
O necelé dve minúty tu už bola zástupkyňa. Zalomila rukami a povedala: "Ach jaj, Vierka, už zase?"
Celá trieda na ňu vyjavene hľadela. Myslí to naozaj vážne? Každopádne, sanitka už húkala pred školou. Bolo to dramatické, hlavne, keď odnášali starú Blaškovú na nosidlách. Začula som slová ošetrovateľa: "Dostala infarkt."
Zástupkyňa sa zarazila: "Prežije to?"
"Koľkože to má rokov? 65? Má veľmi pevné zdravie, takže by to mala prežiť."
K ošetrovateľovi prišla jeho kolegyňa a povedala: "Tú si pamätám. Už sme ju tu párkrát mali. Naposledy s tým vyhodeným peračníkom z okna. Nie?"
"Nechcem o tom hovoriť," začervenala sa zástupkyňa.
O pár týždňov Blašková opäť nastúpila do školy. Myslím si, že tá učiteľka hudobnej tu bude až do stovky.
Koniec
by Leluša