|
Nemôžem uveriť, že už to budú 3 roky.
 21.02.2014 2 1075(12) 0 |
Rozmýšľam, či zabráni mojim mukám, ak
sa na jar vyrozprávam rozkvitnutým lúkam.
Raz už predsa žalovala som sa mesiacu
a hviezdam žiariacim na nočnom nebi.
Vtedy prospelo to môjmu srdcu veľmi.
Povedal si, že musia byť slepí,
ak to nevidia. Myslím, že je
to skôr otázka tvojho
vybraného správania.
Aj po troch rokoch je ťažké
zmieriť sa s tým, že si
odišiel nadobro.
Povedz, rozkáž, daj mi povel
a ja okamžite, tomu ver,
(ak by ma to k tebe priviedlo)
prinútim svietiť mesiac cez deň
vo fáze splnu, nech na pláži chytíme
správnu vlnu.
V sekunde osladím oceán tonami cukru,
pokiaľ moje oči aspoň raz tvoju tvár uzrú.
Soľ nad zlato: ja teda, slaným bohatstvom
z celého sveta ochutím každé jazero - len,
či by to pomohlo...
Prosím, prosím, ver,
že pre jednu živú spomienku
spravím čokoľvek: ľahšie zdolám
svoju cestu, nájdem správny smer, v mojom
srdci opäť rozhorí sa oheň večnej nádeje, ak
ešte niekedy sa stretneme...
Veď tvoje rady dodnes pomáhajú, vieš?
Vravíš, že sa mám už konečne zmieriť
so životom a prijať karty, ktoré sa rozdali,
lebo som už takmer v cieli.
Ja však len neskromne chcem najdrahší,
zistiť, kto, kedy a či vôbec niekedy
vedľa mňa ťa nahradí...
V hlave neustále vŕtajú mi tie otázky,
nemôžem zato, miláčik, to ty si ma naučil,
nikdy sa nehanbiť za to, aká som, vďaka
tebe viem, že láska skutočne má zmysel,
iba ak ju prejavíš. Dodnes ťa v spomienkach
milujem, ty nežný blázon.
Nikto s tým nič nespraví,
bude to tak navždy.
sa na jar vyrozprávam rozkvitnutým lúkam.
Raz už predsa žalovala som sa mesiacu
a hviezdam žiariacim na nočnom nebi.
Vtedy prospelo to môjmu srdcu veľmi.
Povedal si, že musia byť slepí,
ak to nevidia. Myslím, že je
to skôr otázka tvojho
vybraného správania.
Aj po troch rokoch je ťažké
zmieriť sa s tým, že si
odišiel nadobro.
Povedz, rozkáž, daj mi povel
a ja okamžite, tomu ver,
(ak by ma to k tebe priviedlo)
prinútim svietiť mesiac cez deň
vo fáze splnu, nech na pláži chytíme
správnu vlnu.
V sekunde osladím oceán tonami cukru,
pokiaľ moje oči aspoň raz tvoju tvár uzrú.
Soľ nad zlato: ja teda, slaným bohatstvom
z celého sveta ochutím každé jazero - len,
či by to pomohlo...
Prosím, prosím, ver,
že pre jednu živú spomienku
spravím čokoľvek: ľahšie zdolám
svoju cestu, nájdem správny smer, v mojom
srdci opäť rozhorí sa oheň večnej nádeje, ak
ešte niekedy sa stretneme...
Veď tvoje rady dodnes pomáhajú, vieš?
Vravíš, že sa mám už konečne zmieriť
so životom a prijať karty, ktoré sa rozdali,
lebo som už takmer v cieli.
Ja však len neskromne chcem najdrahší,
zistiť, kto, kedy a či vôbec niekedy
vedľa mňa ťa nahradí...
V hlave neustále vŕtajú mi tie otázky,
nemôžem zato, miláčik, to ty si ma naučil,
nikdy sa nehanbiť za to, aká som, vďaka
tebe viem, že láska skutočne má zmysel,
iba ak ju prejavíš. Dodnes ťa v spomienkach
milujem, ty nežný blázon.
Nikto s tým nič nespraví,
bude to tak navždy.
Ze sbírky: Záh(r)ada môjho srdca
21.02.2014 - 15:42Devils_PIMP: Áno, tak je to asi správne, ale je to výzva. Neviem, či som na tak razantný krok dostatočne silná. Bude to ešte ťažké... musím sa snažiť. Ďakujem Ti.
21.02.2014 - 15:04Hlavně pryč ... zavřít dveře a ikdyž to bolí a nikdy bolet poradne neprestane... tak uz je nikdy neotevirat
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Tebe, naposledy, láska... : trvalý odkaz | tisk | RSS komentářů
| podobná díla
Následující dílo autora : Bonjourno, Venezia!
Předchozí dílo autora : Záh(r)ada môjho srdca
