Neber mi nádej, láska

Rada by som vedela,
či patrí Ti jedna hviezda
na nočnom nebi;
ja im totiž neverím.
Mne sa vôbec nezdá, že
dýchať si navždy prestal...

O dva dni je nedeľa,
spomínaš či zabúdaš?
Viem, spomienky bolia
a srdce Ti moria.
/Tak, ako mne/

Žiješ v nej a vo mne tiež,
Tvoja duša kričí, vieš?
Počujem to volanie
- je v ňom štipka nádeje,
že sa raz snáď stretneme...

Myslím...
Stačí jeden Tvoj vzdych;
narodia sa oblaky - zrazia sa
ako dva vlaky - no a potom
prší z nich.
/Na predstave tejto visím/


Prší svieži dážď
na moju tvár
- to Ty sa ma dotýkaš.
/... a zas je tu jar/