Život, ktorý zmenil svet

Bol raz jeden Ježiš.

Kto bol, čo bol, prečo bol – to všetko je po dvoch tisíckach rokov veľmi nejasné. Nejasné to bolo aj vtedy a tam – v Palestíne, pár desaťročí po roku nula. Nemala v tom jasno ani Ježišova rodina a dokonca je dosť možné, že v tom nemal príliš jasno ani on sám. On sám teda nevedel, kto je, ale vedel, kým môže byť.
Celá veľká veda okolo Ježišovej výnimočnosti spočíva vlastne len v tom, že mal veľkú vieru. Mal nepredstaviteľne silnú a pevnú vieru, takú veľkú, akú nikto pred ním (a zatiaľ ani po ňom) nemal. Podľa (dávnejších, no to neznamená že neaktuálnych) prieskumov je slovo „verím“ najsilnejšie slovo, ktoré dokáže ľahšie presvedčiť než akékoľvek iné slovo. Môžeme polemizovať, či je vôbec osožné veriť... ale my všetci veríme a ukazuje sa to osožné. Veríme, že ten fialový zdrap papiera s ujom Bernolákom má skutočne cenu jednej encyklopédie, značkových topánok, štyroch nocí v lacnej ubytovni, alebo opice pre štyroch dobrých kamarátov. Ale ten papier je v podstate bezcenný, cennejšia je škatuľka zápaliek. Ibaže my všetci veríme, že cenný je, a tým pádom je.
To je jeden z príkladov viery v dnešnom svete, rozhodne tu viera má svoje miesto a moc. Alebo si vezmime autosugesciu. Jej sila je až podivuhodná – určite ste už počuli o prípadoch, keď viera v liečivosť obyčajných vitamínov vyliečila rakovinu a zatiaľ čo lekári krútili hlavami (a viac menej tvrdili, že rakovina ustúpila kvôli niečomu, čo s vitamínmi nemalo nič spoločné, len nikto neprišiel na to, čo to bolo), psychológovia zapisovali do diárov. Ostatne, psychológovia sugesciu VEĽMI často používajú. Aj taká sebadôvera je druh sugescie, alebo poznáte tú múdrosť, že sto krát opakovaná lož sa stáva skutočnosťou.
Tak to všetko, a ešte oveľa viac (a mohol by som to tu pospomínať, ale to by bola úvaha dlhá a dlhé veci málokto vôbec začne čítať) sú fakty o viere.
Ak vezmeme na vedomie, že Ježiš mal najsilnejšiu vieru akú živý človek kedy dosiahol, je jasné, že sme v oblasti dohadov. Takéto nehmatateľné prejavy vedomia sú ťažko skúmateľné už samé o sebe a platí to dvojnásobne, keď je už objekt skúmania nedostupný.
Mohol silou viery uzdraviť chorých? Samozrejme! Mohol silou viery zapôsobiť na davy ľudí? Samozrejme že mohol, dokonca lepšie než bilboardové kampane. Mohol vierou premeniť vodu vo víno? To už také zrejmé nie je. Mohol kráčať po vode? Rozkazovať vetru a vode? Mohol predvídať budúcnosť? A, nakoniec, mohol vstať z mŕtvych???
Toto posledné bol jeho najväčší čin, teda najťažší. Zákutia mysle sú neprebádané, zákutia smrti ešte viac a teda je celkom dobre možné, že taká veľká viera dokáže vrátiť ducha späť do tela bez ohľadu na to, či veríte v nejakého boha, mimozemšťanov, karmu, alebo v nič.
Ale kde Ježiš tú vieru vzal?
Myslím, že bola výsledkom kombinácie inteligencie a ukážkovej výchovy. V dvanástich vraj debatoval s jeruzalemskými rabínmi a to odkazuje na jeho valnú inteligenciu, aj keď všetci kolo neho to označili za božie dielo (všetci okolo neho boli veriaci a koniec koncov aj on).
Ďalej tu máme tie slávne slovné prestrelky s farizejmi. Tí potmehúdi ho neraz chceli slovne dostať do úzkych, lenže vždy boli na Ježiša prikrátki – opäť jeho inteligencia.
A veril Ježiš v to, že by bol božím synom? Niekoľko ráz sa dal počuť, že áno. Na tomto je postavený dohad o Ježišovej božskej osobe. A tisíc ráz sa dal počuť, že všetci sme božie deti. Na tomto je postavený môj dohad, že Ježiš bol „len“ človek.
A keď sa ho Pilát spýtal: „Si boží syn?“
Ježiš, ktorý jediný vedel, na čo sa ho pýta, sa musel v duchu buď smiať nad ľuďmi a ich zmýľšaním, alebo skôr plakať.
Podľa rímskokatolíckej náuky bol Ježiš boh, ktorý na seba vzal ľudskú podobu... ale ako potom vysvetlíme, že ľudí, ktorí pred ním padali na kolená, dvíhal zo zeme? A zároveň učil, že jedine bohu sa treba klaňať? Buď tu máme boha schizofrenika, alebo človeka s obrovskou vierou.
Drahý bratia a sestry, neverím že Ježiš bol boh v akomkoľvek možnom zmysle slova. Podľa mňa to bol najväčší človek v dejinách našej planéty. Sám učeníkom hovoril, že viera dokáže prenášať hory. Sám to demonštroval dodnes nemožnou premenou vody na víno, alebo zahnaním búrky. Keď to ľudia videli na vlastné oči, nič iné ako veriť im neostávalo.
Ale ani on sám nebol bez pochybností. 40 dní bo sám a hladný v tichu púšte, kde mohol robiť jednu jedinú vec: premýšľať. 40 dní premýšľania, boja s vlastnou mysľou a „démonmi“ v nej ukrytými.
Čo to ten diabol ukazoval Ježišovi? Pamätáte sa na hodiny náboženstva? Čo to mohol Ježiš získať? Celý svet! Veru, človek s TAKOU vierou a inteligenciu by si hravo podmanil celý svet. To predsa chcel Alexander Veľký, Ramzes, väčšina rímskych cisárov, Napoleon, Hitler, alebo Lenin a mnoho ďalších. No nikto to nedokázal a ak by to niekto mohol dokázať, bol by to práve Ježiš – ten čo dokázal prikazovať moru a vetru a určite vedel aj strašnejšie veci...
Toto bol ten skutočný boj, boj s vlastným ja. Povedzte, keby ste boli o toľko mocnejší než celé ľudstvo dovedna, necítili by ste sa nadradený? Oprávnený vziať veci do vlastných rúk? Vládnuť? Síce múdro a spravodlivo, lepšie než akýkoľvek kráľ, ale predsa vládnuť. Pre dobro ľudí, ale aj pre svoje.
A zároveň by tým i splnilo sväté písmo: lebo boží syn mal byť kráľom v najväčšom najkrajšom (a ešte si domyslite ďalších tristo superlatívov) kráľovstve všetkých čias. Vo večnom, ktoré nebude poznať vojny a podobne.
Ale aj keď ho sprevádzali pochybnosti, jeho viera si dokázala podmaniť aj takú maličkosť akou je smrť.
Dobre, ale keď bol Ježiš taký, čo teda urobil? Čo po sebe zanechal a prečo? Čo vlastne chcel? Ježiš chcel mier. Dobro. Lásku. Pokoj. Všetky tieto veci idú ruka v ruke. Ale... ako to dosiahnuť? Ako môže jeden človek presvedčiť celú planétu, tento dobre premazaný a zabehnutý stroj konzumnej spoločnosti? Napadá vás niečo? Mňa nenapadá nič, ale ak máte predstavu ako mohol taký inteligentný a mocný človek ako Ježiš obrátiť svet k dobru, píšte do komentárov.
Samozrejme, ide o to, urobiť to nenásilne. Účel nesvätí prostriedky. Človek sa násiliu podvedome vzpiera (lebo násilie je proti prirodzenosti). Rovnako rozkazom.
Ako teda? Ježiš sa rozhodol, že nám dá príklad. Bude robiť to, čo by žiadal od nás. Sám hovoril, že to je možné: „Ak budete mať vieru ako horčičné semienko, poviete tomuto vrchu ‚Vstaň a choď!‘ a on vás poslúchne. A nič vám nebude nemožné.“ Také jednoduché, niektorým sa to do istej miery podarilo: predovšetkým jeho učeníkom, ktorí mali svoju vieru o čo oprieť, lebo poznali Ježiša a vedeli, že to skutočne nie je nemožné. A neskôr rôzny svätci. Alebo predtým Budha a mnoho ďalších, ktorí o kresťanstve ani nepočuli.
A čo dosiahol Ježiš? Viac než ktokoľvek. Vezmime si to z imperiálneho hľadiska. Alexandrova ríša je dávno v ťahu, Cézarova rovnako, Leninov komunistický sen tiež vzal roha a to nehovorím o nacistickej árijskej ríši. Vatikán? Je tu. Je malý, nie je rozpínavý, plný umeleckých diel a nie jadrových zbraní. Tisícročných originálov od Aristotela či Kopernika a nie špionážnych centier.
Vezmime si demokraciu. Nebyť kresťanstva, možno by na ňu ľudia neprišli vôbec. Kresťanstvo ako také je najrozšírenejšie náb. planéty, (islam a judaizmus -jedno z kresťanstva priamo vychádzajúce a druhé s kresťanstvom viac než previazané- sú druhé a tretie najrozšírenejšie náboženstvá sveta), jeho morálne zásady pomáhali po storočia udržiavať poriadok a nakoniec poslúžili pre vytvorenie súčasných zákonov. Kresťania (skutočný, nie tí povrchný) sa už len z princípu snažia pomáhať okoliu a ako jedinci zlepšujú svoje okolie – viac či menej výrazne. Kresťanský klér mal najvyvinutejší systém vzdelávania atak nečudo, že práve kláštorné školy poslúžili ako predobraz súčastnému systému školstva, ktorý funguje na celom svete (no dobre, v Antarktíde žiadna škola nestojí, ale inak...). Kláštory pre vlastné potreby zdokonaľovali pergameny až vytvorili papier. Gutenberg objavil kníhtlač, lebo sa pokúšal vytvoriť spôsob rýchlejšej výroby biblií a prvá vec, ktorú vytlačil bola prvá kapitola z Jánovho evanielija.... a mohol by som dokazovať na čo všetko by sa bez Ježiša pravdepodobne vôbec neprišlo a ak hej, tak omnoho neskôr.
Človek s obrovskou vierou môže zmeniť svet. Možno sa čochvíľa objaví ďalší tvrdiac, že nič nie je nemožné. A my ho nebudeme chápať, urobíme z neho boha, rebela, zločinca. A pohltíme ho, ako slané more pohltí jednu kvapku sladkej vody. Lebo z množstva núl ľahko vznikne reťaz, ktorú nepretrhne ani génius.
Takže kto to bol podľa mňa ten Ježiš? Najmúdrejší a najmocnejší človek aký kedy chodil po našej planétke, človek, ktorý pre ľudstvo znamenal skok vpred, človek, ktorý chápal ľudí viac než si myslíme, aj keď nie je v našich silách pochopiť jeho. No môžeme pochopiť jeho odkaz.

A čo si myslíte vy???