POSOL

Kráča priamo po krajine divokých duší.
Jednu, tú najdivšiu z nich má skrotiť.
Jeho inštinkt len slabo, kde je tuší.
Z cválajúceho stáda sa ju snaží odchytiť.

Beží, už nejde tak kľudne pomaly.
Letí, jeho kroky sú ako skoky do dialy.
Snaží sa nájsť nielen tú osamelú dušu.
Hľadá, aj sám seba, aj tu správnu cestu.

Nesie posolstvo, ktoré všetko zmení,
keď dostane sa do správnych rúk.
Bude to potom lepšie, ale iba vtedy,
keď zazrú ho aj tie jasné oči.

Je ako lovec, ktorý je vyhladovaný.
Bezmocný po boji, lovec čo z núdze loví.
Číha spoza temných a zradných strání.
Svoju obeť, ktorú jedine iba on spasí.

Vysilený už takmer v koncoch, vyčerpaný.
Stále v tempe, vo forme sa drží.
Neustále, usilovne a oddane sa snaží.
Splniť sľub, ktorý ho tak zmáha, ťaží.

Zrazu sa mu to podarí.
Čo chcel má pevne v hrsti,
a je len na ňom, čo spraví so svojim osudom,
či zostane stáť alebo sa vydá ďalej za stádom.