|
veeeeeeeľmi stará báseň
 25.05.2012 4 1425(9) 0 |
Slová už nehrejú,
zbytočne len bolia.
Správame sa k sebe
ako cudzí ľudia, čo
náročky sa zraňujú,
pretože sa nudia.
Božie slzy na okennom ráme,
prečo sa v sebe vôbec nevyznáme?
Rozum tíško napovie, to, čo
srdce dávno vie: Nebol si
ten pravý preň... „Rozhodnutie
prosím zmeň!“
Ak sa dvaja veľmi ľúbia,
majú problém nadobro sa rozlúčiť;
nech ich zato iní súdia,
nie je ľahké povedať si zbohom
a nestarať sa o to, čo
s tým druhým bude potom...
zbytočne len bolia.
Správame sa k sebe
ako cudzí ľudia, čo
náročky sa zraňujú,
pretože sa nudia.
Božie slzy na okennom ráme,
prečo sa v sebe vôbec nevyznáme?
Rozum tíško napovie, to, čo
srdce dávno vie: Nebol si
ten pravý preň... „Rozhodnutie
prosím zmeň!“
Ak sa dvaja veľmi ľúbia,
majú problém nadobro sa rozlúčiť;
nech ich zato iní súdia,
nie je ľahké povedať si zbohom
a nestarať sa o to, čo
s tým druhým bude potom...
Ze sbírky: Život nie je (do)volenka
10.05.2013 - 13:19
Rozlúčka : trvalý odkaz | tisk | RSS komentářů
| podobná díla
Následující dílo autora : V odraze hviezd
Předchozí dílo autora : S humorom za stolom
