čakanie

nemôžem sa napiť, neviem ani jesť
čakám na odpoveď, zabíja ma stres
nechcem počuť áno, beriem si ťa hneď
musíme sa lepšie spoznať, no takých viac už niet

mne preleteli všetky ženy čo som stretol v hlave
nebolo ich málo, nižsie, vyššie, blond aj tmavé
každá mala dozaista niečo do seba
no začínam chápať, prečo chcem teba

pri tebe mám pocit, že stačí sa len dívať
spraviť malé gesto, náznakom sa spýtať
a odpoveď priletí rýchlo ako blesk
ty vieš čo chcem povedať už v polovici viet

rozprávať sa s tebou chcel by som už večne
o tebe sa píšu samé tieto moje verše
cestou do kina si spomenula motýle
to, že sa už viezli so mnou vyznelo by podivne

ale ďalej nemôžem hrať túto našú hru
bizardným, čiže akým vlastne vzťahom tebou nazvanú
tých motýľov je vo mne stále viac a viac
jedlo nechcú, spánku málo, ja neviem sa už smiať

niekto zoslal na mňa trest za moje dávne činy
kedy posielal som preč po prvej káve aj milé dievčiny
teraz budem vedieť, čo asi sa im dialo
pri pomyslení na to, že uvidím ťa málo

len občas v meste, pri prechádzke s iným
potom z môjho srdca stane sa kus hliny
teraz ho máš v rukách, len ty rozhodneš o tom
či pomôže ti prebiť sa neľahkým životom

ak nepôjdem s tebou, hlina pecou prejde
rozpáli sa, stvrdne, len kameň z nej výjde
potom nebudem už ničím, len blúdiť svetom v tme
aj tak veľká vďaka tebe, za svetielko maličké

vďaka tebe viem, že tunel nie je večná tma
že ak človek hľadá, čaká, dobre sa pozerá
raz za 30 rokov nájde svetlo svoje
aj za to ti ďakujem, dávam klobúk dole

no aj tak prosím Boha, nech mi ťa neberie
všetci hovorili, ona si ťa nájde a bude to skvelé
neviem čo som našiel, no desí ma strata
a ešte nič nemám, fakt je to odplata

ešte nič nemám, neviem kto vlastne si
no pocit, že nezistím to, ma šialeno desí
ja nechcem tak veľa, nešliapem ti po krku
chcem len zažiť pocit krásny, že držím ťa za ruku

držať ťa za ruku, s ružovými okuliarmi navždy žiť
spolu s tebou zaspávať, ráno sa zobudiť
doniesť ti šálku kávy, čerstvý croissant
tvoj úsmev mi povie vďaka, pery zaplatia

vtedy v bare som si letel, hore ku hviezdam
stačilo tak málo, poslala si ma k nebesám
pár dotykov tvojích, vône, tvoje pery
škoda, že nás rozdelilo zopár hnusných dverí

jedne mi ťa skryli a tam páni nesmú
na druhé už niekto klope, to sem tovar nesú
nie naopak, mamka tovar vyzdihnúť si prišla
mne rozplýva sa sen, tak rýchlo si zmizla

už len musím získať recept od tej tvojej mamky
veľa krásy, nonšalantnosť, múdrosť, v líčkach jamky
ako to len dokázala, to sa pýtam stále
ako to, že len ona napiekla to pravé

si ta pravá, ešte neviem, no jedno viem iste
všade motýľ, žiadny spánok, usychám jak lístie
preto prosiť ťa ja musím, na kolenách kľačím
modré z neba donesiem ti, poviem, nech sa páči

ty jediné mi na oplátku mohla by si dať
vyšktrnúť pri mojom mene slovko kamarát