Esej na objednávku :D

Je niekoľko dôvodov, prečo by sme mohli povedať, že výchova detí je čím ďalej, tým náročnejšia úloha. Určite by sa dalo povedať, že technologický pokrok výchovu v niektorých ohľadoch môže uľahčovať. Zároveň však prináša problémy s ktorými sa predchádzajúce generácie rodičov nemuseli zaoberať. Asi najvážnejším problémom je internet a jeho obsah, ktorý je takmer nekontrolovateľný.

Násilie, pornografia, stalking. Zoznam by mohol byť určite dlhší, myslím však, že to nie je podstatné. Otázkou totiž nie je ani tak to, čo všetko na internete číha, ale spôsob, ako pred nežiadúcim obsahom ochrániť deti. Ponúka sa tiež otázka, aká miera obmedzovania je vhodná pre daný vek dieťaťa. Je lepšie dopredu zablokovať prístup na nežiadúce internetové stránky, alebo spätne kontrolovať históriu prehliadania webu? Kde končí dobrá výchova a začína neprimerané obmedzovanie? Toto sú zásadné otázky, na ktoré si však rodič musí odpoveď nájsť sám. Každé dieťa je iné a preto aj riešenia týchto problémov nie je možné odbiť všeliekom. V závislosti od spôsobu výchovy, hlavne v rannom detstve, je neskôr dieťa schopné vstrebať rôzne nežiadúce podnety bez toho, aby ho to negatívne ovplyvnilo. Aj preto dôležité, aby rodič so svojím dieťaťom trávil čas a dobre ho poznal.
Domnievam sa, že práve tento aspekt je rodičmi často podceňovaný. Pracovná vyťaženosť, ktorú si dnešná doba vyžaduje, je často skutočným pôvodcom výchovných problémov.

Napriek tomu je možné pomenovať niekoľko všeobecne platných pravidiel, ktoré je vhodné dodržovať. Za prvé, dieťa v predškolskom veku nepotrebuje internet ani počítač. Do tohto veku je dieťa najcitlivejšie na utváranie životných hodnôt. Výukové aplikácie pre najmenších sa môžu zdať ako vhodná príprava pre budúceho školáčika, no je nutné si uvedomiť, že nedokážu nahradiť prípravu s rodičom, ktorá má okrem vzdelávacej funkcie aj silnú sociálnu stránku.
V predpubertálnom období určite nie je na škodu zablokovať prístup k webovým stránkam, ktoré obsahujú hrubé násilie a pornografiu. Na takéto zablokovanie je vhodné požiadať o pomoc odborníka. Za úvahu tiež stojí blokovanie tak populárnych sociálnych sietí. S príchodom puberty však tento postup bude mať pravdepodobne opačný účinok. Dieťa sa k zakázanému ovociu dostane tak ako tak, je preto lepšie preukázať dôveru a riešiť situáciu otvoreným dialógom.

Otvorený dialóg a dôverný vzťah medzi dieťaťom a rodičom je tiež dôležitý faktor pri riešení takzvanej kyberšikany. V podstate ide o šikanu cez internet, najčastejšie prostredníctvom sociálnych sietí. Napriek tomu, že nemusí byť priamo spojená s fyzickým násilím je rovnako nebezpečná. Môže viesť k depresiám, alebo skončiť smrťou.

Viete čo prežíva vaše dieťa? Ak má trápenie, povie vám o ňom? Trávite s ním čas a živo sa o neho zaujímate, alebo konverzáciu podvedome odbijete otázkou: "Čo bolo dnes v škole?". Už počujem odpoveď: "Nič!". To nie je otvorený dialóg. Príkazy, zákazy, strohé otázky a informácie tvoria často väčšinu komunikácie medzi rodičom a dieťaťom hlavne v predpubertálnom a pubertálnom období dieťaťa. Následok? Odcudzenie a strata dôvery.

Pomimo mravnej stránky tejto problematiky sa musíme zastaviť aj nad ďalšou oblasťou, ktorá prichádza spolu s používaním internetu. Nebezpečie totiž nestriehne len na vaše potomstvo, ale aj na váš počítač. Aj skúseným užívateľom sa občas stane, že infikujú svojho elektronického miláčika vírusom, alebo inou pliagou. Najjednoduchším riešením je ochrana kvalitným antivirovým programom a zriadenie samostatných účtov pre každého užívateľa, pričom administrátorské práva budú len na jednom zaheslovanom účte.

Viac menej etickým problémom je potom pirátske sťahovanie dát, ktoré sú pod ochranou autorských práv. Etickým problémom je to hlavne z toho dôvodu, že úrady do dnešnej doby nemajú prostriedky, ktorými by boli schopné kontrolovať domáce počítače v takej miere, ako by to bolo potrebné. To samozrejme platí len do doby, než to vaša ratolesť s pirátskymi praktikami preženie.