Ľudská radosť

Jednoduché tvory disponujú vzrušivosťou, v zmysle reagovania na okolie, isté druhy si dokonca vedia zapamätávať predmety na dlhšiu dobu. Žiaden, okrem človeka, si nevie predmety svojvoľne vybavovať. Svojvoľne je zrádne slovo, nasvedčuje slobodný výber myšlienkových obsahov. To čo ide o dielo slobodnej vôle, alebo nie, mi je jedno. Faktom zostáva, že šimpanz, ani delfín, ani žiaden vyšší primát nevie pracovať so zapamätanými obrazmi, alebo s nimi vie pracovať len vo veľmi obmedzenej forme. Náš reťazec významov a pojmov nám umožňuje dlhodobé uchovanie a znovuvybavovanie. Vieme po týchto asociatívnych reťazcoch schádzať, ako kvapky vody na skle. Som rád, že človek môže nájsť šťastie na potulkách slovami. Môže natrafiť na niečo neobyčajné, niečo, čo nebolo v jeho zreteli. Proste sa to prihodilo, pritrafilo. Veci príhodné a trefné majú v sebe náboj prekvapenia a človek sa z nich raduje viac, než z vecí, ktoré čakal, že uvidí. Všetko myslené je tak trochu prekvapením, keď kvapky stekajú, stekajú náhodne, ale vždy v nejakom rámci predvídateľnosti. Keď sa nájde nový prúd kvapiek a zrazu sa prepojí s iným, vtedy je to radostné. Radostné spojenie, ktoré rozširuje obzory - vhľad.

Táto reč je skvelá, dáva nám možnosť zažiť šťastie anež by sme museli niečo skonzumovať. Väčšina šťastia, ktoré môže človek zažiť je konzumného charakteru, zožer/vyskúšaj toto -> uvoľní sa hormón odmeny. Takéto šťastie je zvieracie, disponujú ním aj zvieratá. Človeku sa však vie uvoľniť hormón odmeny už len tým, že sa vydá na potulky slovami/myšlienkami.

Snažím sa kultivovať predovšetkým tento ľudský druh radosti. Nanešťastie, taká radosť si vyžaduje trpezlivosť a voľný čas. To je v tejto zvieracej dobe luxus. Je vždy ľahšie ísť kozumovať.