|
zo zbierky Ariel (Poems by Sylvia Plath)
 31.05.2016 0 1296(0) |
Preč od toho majetku zapchatých kamenistých úst,
Oči valcované bielymi paličkami,
Uši vyťahané morskou nesúvislosťou,
Ubytuješ svoju znervózňujúcu hlavu - Božiu loptu,
Objektív súcitov.
Tvoje bábky
Rozohrajú svoje divoké bunky v tieni kýla mojej lode,
Tlačiace ako srdcia,
Červené stigmy presne v strede
Jazdou na koni rozorvať príliv k najbližšiemu bodu odchodu,
Vlečúc tu Ježišove vlasy.
Unikla som? Premýšľam...
Moja myseľ veje smerom k tebe
Pupok starej husi, telegram cez Atlantik.
Uchováva sám seba, zdá sa, v stave zázračnej opravy.
V každom prípade si vždy tam,
Rozochvený dych na konci mojej trasy,
Krivka vody vyskakujúcej
K môjmu vodnému prútiku, oslnivý a vďačný,
Dotýkajúci sa a sajúci.
Nevolala som ťa.
Vôbec som ťa nevolala.
Napriek tomu, napriek tomu
si sa ku mne odparil cez more,
Tučný a červený, placenta
Paralyzujúcich kopajúcich milencov.
Kobra ľahko
Lisuje dych z krvi zvonov
Fuchsie. Mohla by som kresliť bez dychu,
Mŕtva a bez peňazí.
Preexponovaná ako lúč X.
Kto si myslíš, že si?
Hostia pri prijímaní? Obézna Mary?
Nepohryziem tvoje telo
Vo fľaške, v ktorej žijem.
Príšerný Vatikán.
Som chorá pri pomyslení na smrť v horúcej soli.
Zelená ako eunuchovia, tvoje priania
Syčia na moje hriechy.
Preč, preč... chápadlo!
Nič nie je medzi nami.
Oči valcované bielymi paličkami,
Uši vyťahané morskou nesúvislosťou,
Ubytuješ svoju znervózňujúcu hlavu - Božiu loptu,
Objektív súcitov.
Tvoje bábky
Rozohrajú svoje divoké bunky v tieni kýla mojej lode,
Tlačiace ako srdcia,
Červené stigmy presne v strede
Jazdou na koni rozorvať príliv k najbližšiemu bodu odchodu,
Vlečúc tu Ježišove vlasy.
Unikla som? Premýšľam...
Moja myseľ veje smerom k tebe
Pupok starej husi, telegram cez Atlantik.
Uchováva sám seba, zdá sa, v stave zázračnej opravy.
V každom prípade si vždy tam,
Rozochvený dych na konci mojej trasy,
Krivka vody vyskakujúcej
K môjmu vodnému prútiku, oslnivý a vďačný,
Dotýkajúci sa a sajúci.
Nevolala som ťa.
Vôbec som ťa nevolala.
Napriek tomu, napriek tomu
si sa ku mne odparil cez more,
Tučný a červený, placenta
Paralyzujúcich kopajúcich milencov.
Kobra ľahko
Lisuje dych z krvi zvonov
Fuchsie. Mohla by som kresliť bez dychu,
Mŕtva a bez peňazí.
Preexponovaná ako lúč X.
Kto si myslíš, že si?
Hostia pri prijímaní? Obézna Mary?
Nepohryziem tvoje telo
Vo fľaške, v ktorej žijem.
Príšerný Vatikán.
Som chorá pri pomyslení na smrť v horúcej soli.
Zelená ako eunuchovia, tvoje priania
Syčia na moje hriechy.
Preč, preč... chápadlo!
Nič nie je medzi nami.
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Sylvia Plath: Medúza/ Medusa; zbierka ARIEL : trvalý odkaz
Následující deník autora : Sylvia Plath: Mesiac a tis / The Moon and the Yew Tree; zbierka ARIEL
Předchozí deník autora : Sylvia Plath: Dostať sa tam / Getting There; zbierka ARIEL
» vyhledávání
» menu
literatura [58/330] tématické soutěže chodník slávy chodník hanby nápověda pravidla pro autory podpořte nás kontakt statistiky online: 0» hrátky
Rýmy Náhodná slova Náhodné věty Generátor textu --- Puzzle Oběšenec Kámen, nůžky, papír Pexeso» narozeniny
Traci [17], Ed.HaNy [14], Dany Lujs [14], Calime.CZ [13], Pavla358 [11], Verča Lazarú [2]» řekli o sobě
shane řekl o Severka :Má šťastná hvězdička, která mne svými krásnými básněmi inspirovala k mnohým hříškům. Díky úspěšnému starosvatění naší skvělé kámošky a básnířky prostějanka se známe ještě z dob, kdy nám bylo oběma krásných sedmnáct / jí jednou, mně hned třikrát!/. To je věk, kdy se člověk rád nadchne pro všechno krásné, ještě neumí skrývat své pravé city a nemá daleko pro velká slova! A když pak narazí na někoho podobného, je to paráda a skvělý odvaz! Milá Lenko! I já si vážím Tvého upřímného přátelství, které, jak se zdá, přežilo i zkoušku dospělosti, o čemž svědčí i to, že jsem jedním z VIP, kterým jsi tu postavila pomníček z milých slůvek. Je pravdou, že jsme se už dlouho nikde nepotkali a třeba ani ještě dlouho nepotkáme, ale když je mi smutno, kouknu na nebe a vzpomenu si, že jedna hvězdička tam kdysi svítila jen pro mne, že mne někdo zval svým milým sluníčkem a otvíral mi srdce dokořán, aniž by mne znal jinak než z těchto stránek. Bylo moc milé si číst podobné věci i kdyby to byl jen milosrdný klam...;oX
