 04.05.2016 0 1114(0) |
Znova som to spravila.
Spravím to
Raz za každých desať rokov.
Druh kráčajúceho zázraku, moja pokožka
Žiariaca ako nacistické tienidlo
Moje pravé chodidlo.
Mušia váha,
moja tvár bez výrazu, skvelá
Židovská bielizeň.
Šupka zo servítky -
Ó, môj nepriateľ.
Desím ťa? -
Nos, očné jamky, celý chrup -
Ten kyslý vzduch
Počas dňa zanikne.
Čoskoro, čoskoro ľudský
Hrob, tá dutina zjedená,
Bude mojím domovom.
A som usmievavá žena.
Mám len tridsať rokov.
A ako mačka deväť životov.
Toto je číslo tri.
Aké nezmysly
Ničiť každú dekádu.
Toto sú moje ruky,
Moje kolená.
Mala by som byť koža a kosť,
Avšak som rovnaká, identická žena.
Prvýkrát sa to stalo, keď som mala desať.
Bola to nehoda.
Druhý raz som si myslela, že
Sa to podarí, že je to naposledy
A viac sa nevrátim.
Hojdala som sa nad priepasťou konca.
Ako lastúra.
Volali ma, volali, ako mazľavé perly.
Umierať
Je umenie, rovnako, ako všetko ďalšie.
Robím to výnimočne dobre.
Robím to tak, až to vyznieva ako peklo.
Robím to tak, až to vyznieva skutočne.
Hádam by ste povedali, že som to ja sama volala.
Je dosť ľahké robiť to v kumbále.
Je dosť ľahké robiť to tak a ostať tam.
Je to teatrálne.
Vrátiť sa späť v jasný deň
Na to isté miesto, s rovnakou tvárou rovnakého surovca, ktorý
Pobavene kričí:
"Zázrak!"
To ma knokautuje.
Áno, to je obvinenie.
Obvinenie za pozorovanie mojich jaziev,
Za počúvanie môjho srdca -
Čo skutočne funguje, nestojí.
A ešte obvinenie vskutku obrovské;
Za slovo či dotyk.
Alebo trocha krvi.
Alebo prameň mojich vlasov či kus oblečenia.
Takže tak, Herr Doktor.
Tak, Herr nepriateľ.
Som vaším dielom,
Som vaším skvostom,
Čisté, zlaté mimino, ktoré
Sa topí v kriku.
Točím sa a horím.
Nemyslite si, že podceňujem vašu skvelú pozornosť.
Popol, popol (Hovno, hovno)
Štuchajte sa a potkýnajte.
Mäso, kosť, to nič neznamená. -
Kus mydla,
Obrúčka,
Zlatý pocit.
Pán Boh, Pán Lucifer.
Dajte si pozor.
Dajte si pozor.
Z popola
Vystúpim s ohnivými vlasmi
A ako vzduchom živím sa mužmi.
Spravím to
Raz za každých desať rokov.
Druh kráčajúceho zázraku, moja pokožka
Žiariaca ako nacistické tienidlo
Moje pravé chodidlo.
Mušia váha,
moja tvár bez výrazu, skvelá
Židovská bielizeň.
Šupka zo servítky -
Ó, môj nepriateľ.
Desím ťa? -
Nos, očné jamky, celý chrup -
Ten kyslý vzduch
Počas dňa zanikne.
Čoskoro, čoskoro ľudský
Hrob, tá dutina zjedená,
Bude mojím domovom.
A som usmievavá žena.
Mám len tridsať rokov.
A ako mačka deväť životov.
Toto je číslo tri.
Aké nezmysly
Ničiť každú dekádu.
Toto sú moje ruky,
Moje kolená.
Mala by som byť koža a kosť,
Avšak som rovnaká, identická žena.
Prvýkrát sa to stalo, keď som mala desať.
Bola to nehoda.
Druhý raz som si myslela, že
Sa to podarí, že je to naposledy
A viac sa nevrátim.
Hojdala som sa nad priepasťou konca.
Ako lastúra.
Volali ma, volali, ako mazľavé perly.
Umierať
Je umenie, rovnako, ako všetko ďalšie.
Robím to výnimočne dobre.
Robím to tak, až to vyznieva ako peklo.
Robím to tak, až to vyznieva skutočne.
Hádam by ste povedali, že som to ja sama volala.
Je dosť ľahké robiť to v kumbále.
Je dosť ľahké robiť to tak a ostať tam.
Je to teatrálne.
Vrátiť sa späť v jasný deň
Na to isté miesto, s rovnakou tvárou rovnakého surovca, ktorý
Pobavene kričí:
"Zázrak!"
To ma knokautuje.
Áno, to je obvinenie.
Obvinenie za pozorovanie mojich jaziev,
Za počúvanie môjho srdca -
Čo skutočne funguje, nestojí.
A ešte obvinenie vskutku obrovské;
Za slovo či dotyk.
Alebo trocha krvi.
Alebo prameň mojich vlasov či kus oblečenia.
Takže tak, Herr Doktor.
Tak, Herr nepriateľ.
Som vaším dielom,
Som vaším skvostom,
Čisté, zlaté mimino, ktoré
Sa topí v kriku.
Točím sa a horím.
Nemyslite si, že podceňujem vašu skvelú pozornosť.
Popol, popol (Hovno, hovno)
Štuchajte sa a potkýnajte.
Mäso, kosť, to nič neznamená. -
Kus mydla,
Obrúčka,
Zlatý pocit.
Pán Boh, Pán Lucifer.
Dajte si pozor.
Dajte si pozor.
Z popola
Vystúpim s ohnivými vlasmi
A ako vzduchom živím sa mužmi.
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Sylvia Plath: Lady Lazar/ Lady Lazarus zbierka ARIEL : trvalý odkaz
Následující deník autora : Sylvia Plath: Tulipány/Tulips zbierka ARIEL
Předchozí deník autora : Sylvia Plath:Uchádzač/ The Applicant zbierka ARIEL
» vyhledávání
» menu
literatura [58/330] tématické soutěže chodník slávy chodník hanby nápověda pravidla pro autory podpořte nás kontakt statistiky online: 0+1 skrytých» hrátky
Rýmy Náhodná slova Náhodné věty Generátor textu --- Puzzle Oběšenec Kámen, nůžky, papír Pexeso» narozeniny
Angelon [17], Zoe [14], Vavrys [13], Jaruska [12], Deer [10], Leonn [3], Dalmet [3], rebarbora [2]» řekli o sobě
Le Jerrr řekl o Adrianne Nesser :Anet... " upe nejvíc v pohodě holčina"--- takoýhle komentář by byl asi v dnešní době populární a zcela normální, ale myslím, že bude prostě stačit když napíšu: " Anet, seš super holka a moc si tě vážím, tak ať ti to zůstane....Už teď, i když mám ještě opici jak hovado, se moc těším na tu oslavu v Díře!!!: )
