Predpoklad ľavotočivej križovatky

Kde bolo, tam nebolo, sedel náš huncút na posteli a uvažoval nad tým čo by si dal včera na obed. Ako tam tak ležal, spomenul si milý huncút, že by sa mal nechať ostrihať a tak si zase ľahol do postele aby ho prešla chuť. Spomínal na svoju mladosť, ktorú strávil na oddelení pre odkladanie žiadostí. Nebolo to veru ľahké takto tam stáť a myslieť na všetky tie langoše ktoré v tej dobe nestihol zjesť. No nič, povedal si, včerajšiu večeru mi to už nevráti. Radšej sa pôjdem prejsť do parku kde aspoň nebude moja posteľ. Vstal, zvedavo si obliekol ponožky a posadil sa na gauč, ktorý mal hneď vedľa postele. Nevedno kam si odložil papuče, no vytiahol ich z pod postele a nechal tak. V poslednej dobe mával často pocit, že v tom dome nebýva sám. Občas si dal na raňajky praženicu s chlebom, no väčšinou mu posteľ ustlal niekto iný. To všetko nasvedčovalo tomu, že koniec leta sa už blíži. Neostalo mu teda nič iné ako sa vybrať na prechádzku po parku, ktorý mal za domom s vedomím, že jeho papuče sú mu už trochu malé. Pri odchode zo svojej izby sa začudoval, prečo si nechal urobiť čalunené dvere. Veď je to také nepraktické mať z vnútra guľu. Pravdepodobne to bolo preto, že posteľné prádlo bolo pruhované. Jak on len neznáša tie papuče!
Mal by som skúsiť zazvoniť na komorníka, povedal si. Pruhované obliečky už dávno vyšli z módy a navyše by som sa už rád išiel prejsť.