Zalievaná káva

Abstrakt:
Každý milovník kávy, každý kavopič si raz v živote uvedomí, či už v päťdesiatke, zajtra alebo pozajtra, že najlepšie kávy sú tie práškové, čo stačí zaliať vodou a mliekom podle libosti.

Možno sa to zdá byť neuveriteľné, aj pre mňa kedysi bolo.
Hovorieval som si: Šak oveľa lepšiu kávu ti zrobia v tej najviac podpriemernej kaviarni... že aj cmúľať kávový bôb je v takom štádiu lepšie.
No čím viac som odkrýval na svojich chuťových pohárikoch čaro jej nuáncne skrytého metafyzického zážitku, ktorý si vyžaduje pokojnú myseľ a neochvejnú trpezlivosť, tým viac sa mi v hlave začali formovať myšlienky.

Bádanie:
Po prvom napití sa teplá tekutina instantne napojila na jazyk, jej impotentná kávová zložka atakovala všetky územia mojej chuťovej palety.
Bol to krutý boj no jej horkosť zvíťazila a usadila sa niekde v najzadnejších regiónoch jazyka, kde doznievala metlickou príchuťou.

Myslel som si, že každý ďalší dúšok sa bude správať podobne, no v tomto presne sa začala odhaľovať zvláštnosť tejto kávy.
Každý dúšok osciloval medzi dvoma záhadnými
pólmy, ktoré sa mi nedarilo presne určiť.
Za každým sa rýchlosť tejto oscilácie exponenciálne zrýchľovala, to mi bránilo presnému vymedzeniu pólov, moje senzory boli príliš pomalé.
Avšak, táto komplikácia sa ukázala byť bránou k pochopeniu nového doposiaľ neprebádaného sveta mimo ľudských zmyslov, uchopiteľného jedine intuíciou, ktorá je ľuďom tak vlastná.

Pri opakovaných pokusoch sústrediť sa na rýchlu osciláciu príchute mi bolo jasné, že sa mi na jazyku neotvára iba informácia o príslušnosti k danej chuti ale hotová miriáda udalostí, reliéfov a horizontov, z ktorých sa chcelo vyliahnuť niečo nové, niečo príliš ťažké. Alebo naopak príliš ľahké ?
Ako to už s vecami takéhoto kalibru býva, slová slúžia ako váhy. Niektoré veci sa dajú ľahko odvážiť lebo ich obsah je ľahký - teda nie je zložitý. Iné veci sú naopak tak strašne jednoduché a zdanlivo ľahké, že ich ani naše váhy nedokážu odvážiť, zachytiť, pojať. Presne takéto super ľahké veci sú potom najviac obtiažne, musíme prispôsobiť váhy, voliť citlivé slová a mnohokrát tvoriť nové slová.

Podobne aj z osiclácie na mojom jazyku sa rodilo niečo nesmierne, horizont nového sveta so všetkým čo mu patrí.
Videl som ho v zrýchlenom kmite, ktorý sa mi v hlave zmenil na rytmus a čím rýchlejšie kmital, tým viac ma vytrhol z bežného vedomia. V tomto rytme sa zrodil tanec, chaos častíc, čo do seba rýchlo a nekontrolovateľne narážali a lámali sa v nekonečnej reťazovej reakcii.
Tento cyklus zrodu a deštrukcie bol tak silno nabitý, že nastal kolaps. V jednom okamihu sa všetok priestor jedného bodu nadul a nekonečne expandoval.

Všetko sa odohralo na povrchu môjho jazyka.
Zdalo sa to ako sen, no čo ak v tomto novom kozme existuje ďalšia planéta zem a na nej ďalší človek, čo pije kávu ? Nič nie je nemožné, každý dúšok bol zrodom nového sveta, novej variácie.
Všetko vďaka lacnej zalievanej káve, ktorej chuť bola tak mätúca, že porodila niečo čo žiaden jazyk ani slová neunesú.

Záver/Indikácie:
Svet chutí ako zalievaná káva s mliekom.