C´est la vie

Na začiatku je počatie;
( hádam aj zlé počasie),
keď vonku mrzne či padá dážď,
vtedy je vraj najvhodnejší čas
začať na tom pracovať...

Postačí len maličkosť:
Spermia, vajíčko a
šťastia máličko.
( Pre niekoho azda smola
- nie každý s tým ráta a
dôsledky ťažko znáša...)

Zárodok, morula, embryo:
„Len aby sa to zdravé narodilo!“
Keď vidia drobca prvýkrát,
vyzerá to asi tak:
maminka prepukne v šťastný plač
a otecko zas,
hrdinsky potláča vzlyk,
hoci ledva lapá dych...

Každodenná realita, len čo
zasiahne im do života:
dojčenská žltačka, cumlíky, plienky,
keď hlásia sa prvé zúbky
noci bezsenné a
pravidelné kŕmenie.

O dva – tri roky, bocian
k nim opäť priletí:
Sľúbili mu bračeka, ale
je to sestrička.
Tento nesplnený sľub, im veru
dlho nevie zabudnúť.

Úloha veľkého brata
sa mu zato celkom ráta:
Už odpustil tamtú zradu;
V škôlke našiel kamaráta,
Dostal síce angínu,
no i prvú pusinu.

Štrbavý úsmev, šlabikár pod pazuchou,
prekonal
už ovčie kiahne, no má problém s násobilkou.
A ešte ho trápi plachosť
a strojček na zuboch, ktorý
mu na sebavedomí nepridáva moc.

Čas ten rýchlo uteká, a tak
prišla puberta:
Objavil hudbu, dievčatá i šport, takže
nevie, čo má robiť skôr.
Pochybná partia, alkohol, cigarety,
doma samé výčitky zato, že
v škole to na sto percent „nefičí“...

Sám je najviac hrdý preto, že nejedno
dievča pred matúrou prišlo nato,
že práve v jeho náručí
sa omnoho podstatnejšie veci naučí.


Skoro nevie ako, ale sa to podarilo.
na ceste je bábätko, bude
z neho otecko.

Výčitky sú tu zbytočné, je
to predsa v rodine.
Jeho chyba nie je,
že história sa opakuje...