 04.05.2016 0 739(0) |
Poznám dno, hovorí. Poznám ho so svojím tajným koreňom:
To je to, z čoho máš obavy.
Ja sa toho neobávam: Bola som tam.
Je to more, čo počuješ vo mne,
Jeho nespokojnosť?
Alebo hlas ničoho, bolo to tvoje šialenstvo?
Láska je tieň.
Ako klameš a potom plačeš
Počuj: To sú jej kopytá - odcválala ako kôň.
Každú noc takto tryskom cválam, neuvážene,
Zatiaľ, čo tvoja hlava je kameňom, tvoj vankúš malou dostihovou dráhou
Opakujúcou sa, opakujúcou sa.
Alebo Ti prinesiem zvuk jedov?
Toto je dážď teraz, toto je veľké ticho.
A vzklíči z toho toto ovocie: Cínovo biele ako arzén.
Trpievam krutosťou súmrakov
Vyprahnutá ku koreňu
Moje červené žeraviace vlákno horí a stojí, ruka drôtov.
Teraz som po kúskoch pristála po tom lete okolo ako žalude
Vietor takého násilia
Nebudem tolerovať: Musím zajačať.
Mesiac je taktiež bezcitný: Unášal by ma
Surovo, nachádzajúc sa v mŕtvej fáze.
Jeho žiara ma zraňuje. Alebo by som ho možno mala chytiť.
Nechám ho odísť. Nechám ho odísť
Oslabená a mdlá ako po náročnom chirurgickom zákroku
Ako ma len tvoje zlé sny ovládajú a obdarúvajú.
Som obkľúčená smútkom.
Po nociach ten vysunutými klapkami
Zháňa svojimi rukami niečo, čo je hodno lásky.
Som vydesená z tej tmavej maličkosti
Čo vo mne spí;
Celý deň cítim jeho nehu, ľahučké obrátky, jeho zlomyseľnosť.
Mračná plynú a rozptyľujú sa.
Sú také tváre lásky, také bledé a nenahraditeľné?
To je to, na čo prehováram svoje srdce?
Som neschopná ďalšieho poznania.
Čo je toto, táto tvár
Taká vražedná vo svojich škrtiacich vetvách? -
Jeho hadie kyseliny syčia.
To skamenie vôľa. Toto sú oddelené pomalé závady, ktoré
Zabíjajú, zabíjajú, zabíjajú.
To je to, z čoho máš obavy.
Ja sa toho neobávam: Bola som tam.
Je to more, čo počuješ vo mne,
Jeho nespokojnosť?
Alebo hlas ničoho, bolo to tvoje šialenstvo?
Láska je tieň.
Ako klameš a potom plačeš
Počuj: To sú jej kopytá - odcválala ako kôň.
Každú noc takto tryskom cválam, neuvážene,
Zatiaľ, čo tvoja hlava je kameňom, tvoj vankúš malou dostihovou dráhou
Opakujúcou sa, opakujúcou sa.
Alebo Ti prinesiem zvuk jedov?
Toto je dážď teraz, toto je veľké ticho.
A vzklíči z toho toto ovocie: Cínovo biele ako arzén.
Trpievam krutosťou súmrakov
Vyprahnutá ku koreňu
Moje červené žeraviace vlákno horí a stojí, ruka drôtov.
Teraz som po kúskoch pristála po tom lete okolo ako žalude
Vietor takého násilia
Nebudem tolerovať: Musím zajačať.
Mesiac je taktiež bezcitný: Unášal by ma
Surovo, nachádzajúc sa v mŕtvej fáze.
Jeho žiara ma zraňuje. Alebo by som ho možno mala chytiť.
Nechám ho odísť. Nechám ho odísť
Oslabená a mdlá ako po náročnom chirurgickom zákroku
Ako ma len tvoje zlé sny ovládajú a obdarúvajú.
Som obkľúčená smútkom.
Po nociach ten vysunutými klapkami
Zháňa svojimi rukami niečo, čo je hodno lásky.
Som vydesená z tej tmavej maličkosti
Čo vo mne spí;
Celý deň cítim jeho nehu, ľahučké obrátky, jeho zlomyseľnosť.
Mračná plynú a rozptyľujú sa.
Sú také tváre lásky, také bledé a nenahraditeľné?
To je to, na čo prehováram svoje srdce?
Som neschopná ďalšieho poznania.
Čo je toto, táto tvár
Taká vražedná vo svojich škrtiacich vetvách? -
Jeho hadie kyseliny syčia.
To skamenie vôľa. Toto sú oddelené pomalé závady, ktoré
Zabíjajú, zabíjajú, zabíjajú.
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Sylvia Plath: Brest/ Elm; zbierka ARIEL : trvalý odkaz
Následující deník autora : Sylvia Plath: Nočné tance/The Night Dances; zbierka ARIEL
Předchozí deník autora : Rez/ Sylvia Plath: Rez/ The Cut; zbierka ARIEL
» vyhledávání
» menu
literatura [58/330] tématické soutěže chodník slávy chodník hanby nápověda pravidla pro autory podpořte nás kontakt statistiky online: 0» hrátky
Rýmy Náhodná slova Náhodné věty Generátor textu --- Puzzle Oběšenec Kámen, nůžky, papír Pexeso» narozeniny
Zdendulinka [16], Pjpajkis [16], Rigor Mortis [14], MACHAJDA [14], mannaz [12], Loreley [12], misháá [11], Daisy Moore [10], Putri [4], VykladacKaret [2], J.Rose [2]» řekli o sobě
Martin Patřičný řekl o (ne)známá_firma :Před pár lety literatura přežila i svůj šílený nadbytek, těch, kdo píší, začalo být víc, než těch kdo čtou…ale – došlo k něčemu jinému: Tak dlouho se čekalo, že knihu zlikviduje televize, že knihy a čtení změní čtečky a audioknihy, o internetu nemluvě. Ale njestalo se to. Co se stalo doopravdy? Proměna je v tom, že vyhrály ženy. A vůbec nejde a nešlo o nějaké zápolení či o vítězství. Prostě jen daleko víc žen než mužů kupuje knihy, daleko víc žen čte a dnes myslím že i víc žen píše. Ženy zkrátka převzaly žezlo i otěže literatury a muži se sami odsunuli na vedlejší kolej, mimo mísu. Co všechno se muselo stát a stalo se od těch časů, kdy muži psali skoro všechny knihy a stvořili i všechny ženské postavy, o tom mám pár poznámek pod článkem. Literatura, královna kniha, byla vždycky něčím a nějak „ohrožená“. Teď tedy odkládá brnění a obléká košilku a sukni. Proměna literatury začíná. Co přinese, bůh suď. Nebo spíš bohyně?
