puero: Ak by som mala hovoriť sama za seba, píšem prevažne vtedy, keď som smutná a nie je mi dobre, je to istý ventil, báseň (aspoň čiastočne) odplaví negatívne pocity (hoci priznám sa, táto "terapia" u mňa zaberá čím ďalej, tým menej. Možno je to aj vekom, možno skutočnosťou, že začínam byť naozaj unavená z toho, že riešim stále jedno a to isté dokola, neviem. No je to bludný kruh a nepoznám východ.

Je mi ľúto, že nepíšem pozitívnejšie veci, ich už priam nebezpečnú intimitu si uvedomujem, som si vedomá aj toho, že ľudia majú dosť vlastných starostí a dobre si zvážia, ako strávia svoj voľný čas a ak už náhodou siahnu po zbierke básní, po jej prečítaní netúžia byť depresívne naladení. Drvivá väčšina mojich básní je nasiaknutá bolesťou a zožala som zato množstvo kritiky. Ale ja jednoducho neviem klamať. Ako v realite, tak ani v poézii. Nedokážem si vymýšľať kulisy tak, ako to napríklad (občas?) robieva Puero. A pritom Slnečnica pred mnohými rokmi priam sršala pozitívnym nábojom, smiala sa toľko, až to ostatným liezlo na nervy, ale... to mi už pripadá veľmi dávno. Priznám sa, chýba mi to. Čo sa týka intimity mojej tvorby Tome, prežívam naozaj zlomové a zložité obdobie, myslím, že o dosť podstatných veciach sa v blízkej budúcnosti nadobro rozhodne a mám naozaj strach, ako to dopadne. Možno by som (aspoň načas) nemala písať vôbec, priznám sa, uvažovala som aj o tej alternatíve, že sa z psancov stiahnem úplne. Ale všetko je zatiaľ otvorené. Tak rada by som písala pozitívne básne, ale dá sa to vôbec, keď som plná obáv, chlapče? P.S.: Túto nerátam, tá bola na objednávku.

Orionka: Obávam sa, že si to dokonale vystihla, bohužiaľ. Báseň je skvelá.

puero: Všimla som si, že ma čítaš čoraz menej. Je mi to ľúto, Tome.

Amelie M.: Verím tomu ;)

Panebože!

YES! ;)

taron: Ty si poetka, o tom netreba diskutovať... to je fakt.

Provokačná priam ;))

DDD: ZBOŽŇUJEM Tvoju poéziu!

Bomba... u Teba klasicky, samozrejme ;)

taron: DDD: Pod vplyvom dnešných udalostí, už viem, že napokon ju teda nestiahnem. Nechcem ísť opäť do detailov, ale musím povedať, že sa cítim zahanbene, no zároveň som rada, že mám pri sebe inteligentného potenciálneho životného partnera, tak mi prosím držte päste, nech mi to už konečne vyjde! ;)

taron: Trafila si klinec po hlavičke... bohužiaľ. :(

DDD: :))) Ja sa nehnevám, ani sa necítim dotknutá, chcela som len upresniť, že prostredníctvom rozdielnosti vzhľadu medzi ňou a mnou som chcela vyjadriť skutočnosť, že každý vzťah je iný, inak zložitý, ale asi to nebol najlepší nápad, pretože aby sa to dalo pochopiť lepšie, musela by som ísť zrejme ešte hlbšie... a už aj tak som prekročila hranicu a pustila čitateľa tam, kam by už ozaj vidieť nemusel. Celá moja tvorba je veľmi intímna, ale táto báseň určite patrí k tým najintímnejším. Či je to dobre alebo zle naozaj neviem.

DDD: Vzhľad je len druhotný atribút, samozrejme. V básni som ho využila ako metaforu. Nie som povrchná, v živote na vzhľade neveľmi záleží. Omnoho viac ide o to, čo je pod povrchom, je mi ľúto, že tá báseň nie je pre Vás čitateľná celkom jednoznačne, pretože som zrejme niekde v tom prípade urobila chybu.

Ídží: Teší ma, že v tom nie som sama. Vďaka. :)

DDD: Zvážim to, ďakujem za názor.

Je úplne SUPER ;)

Yana: Ďakujem za pochopenie.

veľmi pekná, nežne jemná

Ach, jaj... Určite je. O tom niet pochýb.