Kto za to môže? Človek. To je taký tvor, ktorý nehľadá nič iné, než svoje šťastie. Utrpenie druhých mu robí dobre. Má rád krv a násilie.
Na tom žiadny človek nič nezmení. Ani keby zastavil kolo svojho života každý človek na zemi, nezmení to jeho podstatu, ktorá je skazená. Nemám rád pseudohumanizmus... svet bol plný násilia už jeho od počiatku.

K básni... myslím, že by sa jej obsah vošiel aj na menej riadkov. Polovica by stačila. A tiež by nebolo na škodu nechať čitateľa, aby na niektoré veci prišiel sám. Nemusíš mu všetko vysvetliť, on si rád poláme hlavu nad tým, čo si chcel povedať.

Do kelu, tá prvá sloha je skutočne veľmi dobrá... úplne na mňa sedí, len ja by som si tam ešte pridal "s náručí plnou vyhaslích hvězd" a sedelo by to na mňa dokonale.

Niektoré časti dosť dobré, hlavne plíce a dálnice sú super. Iné mi zase príde, ako keby tam bolo navyše napr. "jak jsi jen mohla? jak jsi mohla?"

Prvá sloha geniálna. A naozaj, skutočné sny nebolia. To je krásne povedané. Bravo.

Fajné... téma mi je blízke. Trému pred koncertmi som nikdy moc nemal. Len keď som nemal skladbu poriadne nacvičenú :)

*like*

veľmy pekná, aj názov sa mi páči. Len neviem, ako by som si ju zaspieval, má málo slov :)

dosť dobré :)

Toto je dosť dosť dobré:

Váháš.
Kolik tichých vět
ještě svěříš polštáři.
V duchu klečíš
a spínáš ruce k modlitbě.
Tichou litanií se přesvědčuješ,
že strach je přežitek.

Aj mne sa to páči. Flekaté triko od malin a vůně heřmánku sú geniálne. Je v tom kus detskej nevinnosti. Koniec som nepochopil, ale to nevadí.

Príjemný a dobrý nápad.

presne, prvý odstavec je geniálny, ostatné ma až tak nezaujalo.

No ja som si ten tvoj sonet v hlave upravil asi takto:

Och má krásná bohyně z nebes mi
seslaná na padající hvězdě,
cítím teplo v studeném průjezdě
čmárném nápisy-život si vezmi.

V duté trubce bez konce a stylu
vědomi marnosti šlépějí svých,
chtějí se milovat, teskný to smích
trylkuje na plotě z balakrylu.

S ozvěnovou prodlevou kroky tmou,
křehkost lidské epopeje pádí,
mladí se hladí, staří se radí,
co s nimi bude tam za oponou.

Pompézní klid jak po dobrém styku,
no tak se neboj, zmáčkni tu kliku.

Prvá sloha podľa mňa predstavuje tézu, zatiaľ čo druhé dve antitézu.
Zatiaľ čo v prvej slohe ospevuješ svoju priateľku v druhej vyjadruješ určité pochybnosti. Tretia sloha je rozvinutím antitézy, rozširuješ pochybnosti na celú spoločnosť.
Tretia sloha predstavuje syntézu, alebo lepšie povedané hlavnú myšlienku. Si v pohode a nabádaš ľudí, aby ten svet zbytočne neriešili, ale hlavne aby si užili život.

Teda, takto som to aspoň pochopil ja. Pochopil som to správne? :D


Téza a antitéza nemusia byť nejak striktne rozdelené, každé do jednej slohy. Ak sa napríklad pozrieš na môj Sonet odzbrojených bojovníkov, tak prvé dve štvorveršia sú téza a antitéza je len akoby naznačená v prvom trojverší. Syntézu / ideu potom tvorí druhé trojveršie.


Na prvý pohľad sa môže zdať, že formy ako sonet básnika príliš zväzujú, ale v podstate jediné čo musíš je rozvinúť myšlienku (téza) , pozrieť sa na ňu aj z opačnej strany (antitéza) a vyvodiť z toho hlavnú myšlienku (syntéza/idea). No a musíš sa zmestiť do 14 veršov :)
Ich rozdelenie je v podstate len na tebe aj keď u nás sa ustálila forma 4,4,3,3 verše.

K prvej časti sa vyjadrovať nebudem, ale asi vieš, že sonety mám rád a rád ich aj píšem. Sonet by mal mať 3 časti. Tézu, antitézu a syntézu. Myslím, že to sa ti asi podarilo, aj keď tú antitézu som musel trochu hľadať. Počet veršov sedí tiež, takže myslím, že obsahom to sonet je.
Forma ale nesedí. Viem, že ty píšeš inak a to je v poriadku. Sonet by však mal mať jednotlivé časti oddelené.

áno áno, veľmi podarená básnička s atmosférou.

Chronoss to vyjadril pekne. Ešte dodám, že písanie poézie (aj prózy) je výborný sposob sebareflexie. Človek si tak može dobre utriediť myšlienky... píš ďalej, zdokonaluj sa.

Poézia je často krát lepšia ako každý radca...

Hanys: Homérova poézia nie je pre každého. Ani ja jej často nerozumiem a nie je to úplne "moj šálok kávy", ale sledujem jeho tvorbu už dlhší čas a musím povedať, že má niečo do seba.
Prečítaš si to a musíš chvýľu uvažovať... čo chcel vlastne povedať? A chcel vobec niečo povedať, alebo sa iba snaží čitateľa šokovať?

Ja mám z homérovej tvorby pocit, že vždy je tam niekoľko zaujímavých myšlienok a obrazov, ale popri tom tam hodí aj niekoľko veršov, ktoré nemajú priamy súvis s tým, čo chcel povedať. Sú tam proste len tak, lebo ho to napadlo a páčilo sa mu to.

Homér je proste nekonvenčný.

A mimochodom... ak chceš niekoho kritizovať, tak si najprv vytvor nejaký kredit. Inak povedané, ak tvoja tvorba/skúsenosti/vzdelanie nie je na určitej úrovni, tvoja kritika vyzerá mierne povedané hlúpo.

čakal som, že koniec nás uvedie do iného roku, než sa na prvý pohľad zdá. Ale rozhodne som nečakal, že obeťou budú milovníci tabaku :D

Tak ako tak... dobre viem, ako môže človeku liezť fajčiar na nervy. Na mojom pracovisku som jeden z dvoch nefajčiarov. Všetci ostatný pri práci vyhulujú, vrátane šéfa. A tak to musím trpieť či sa mi to páči, alebo nie.

Jednoduchá, čtivé... mne sa to dosť páči. :)

Hele Homére, zítra slavíš 900 dní na psancích! Jo, a tahle báseň? Strácím se v ní, tak jako vždy. Myslím, že aj toto dielo je mierne dadaistické.